ÄN, čo je spojenie švédskeho štátneho a súkromného kapitálu, lesníkov a spracovateľov. Silné integračné vázby sa vytvárajú napr. medzi malými a strednými výrobcami nábytku v Poľsku, ktoré sú zvláštnymi integrovanými zoskupeniami, spojenými s velkokapacitnými výrobcami najmä DTD a DVD, ako i veľkými obchodnými domami najmä v SRN. Nie je výnimkou, že stavebné firmy si vo svojom rámci budujú výrobu najmä veľkoplošných stavebných materiálov.
Nezachytenie, ba obrátené postupy v integrácii spracovateľmi dreva, okrem celulózovo-papierenského priemyslu, spôsobilo, že sa skoro úplne zastavili inovačné frekvencie, čo má priamy vplyv na zhodnocovacie procesy. Susedné krajiny, napr. Rakúsko dosahuje 4-násobné a SRN až 7-násobné zhodnotenie 1 m3 spracovaného dreva ako Slovenská republika. Len dosiahnutie úrovne Rakúska by znamenalo vyššiu tvorbu HDP o asi 100 mld. Sk, ale i ekvivalentné zníženie nezamestnanosti v najkritickejších rajónoch.
Zmrazenie inovačných procesov v podnikateľských subjektoch nevytvára možnosť profilovať dlhodobejšiu stratégiu svojho rozvoja, a tým i vytyčovať perspektívne možnosti, napr. i lesného hospodárstva. Ide najmä o pozitívny vplyv na skladbu lesných porastov, keď napr. v SRN sa vydražuje divoká čerešňa za viac ako 5 tis. DEM/1m3 (vyše 100 tis./ kus). Podobne by sme mohli hovoriť o vyšľachtenom agáte, či breze.
Obdobné tendencie nepodnikania sú i v zahraničnom obchode, keď pri miliardovom vývoze nepracuje v zahraničí ani jedna z obchodných afilácií.
Prof. Hladík
Zo všetkých posledných rokovaní vyplýva, že treba niečo robiť. Nie sme rozhodujúci pracovníci, máme však slušné kontakty, aby sme vedeli určité veci ovplyvniť. My nemôžeme urobiť zmeny súčasného drevinového zloženia. O tom rozprávame stále, napísali sme už veľa k tomu, ale reakcia vzhľadom na to, že sa to odsúva o dvadsať - štyridsať rokov je nijaká, pretože koho to v súčasnej situácii zaujíma. Poznáme zásoby, poznáme prírastky, predpokladanú štruktúru tiež poznáme. Požiadajme kolegov drevárov, nech povedia. do akej miery sa môžu prispôsobiť. Niekde musíme začať.
Tendencia je jednoznačná - štruktúra drevín je daná. Produkciu takisto poznáme. Čo mi však chýba, je reakcia drevospracujúceho odvetvia, čo chceme preto spraviť, aby sme využili pravdepodobnú štruktúru, ktorú vieme vypočítať. Vieme čo nás o dvadsať rokov čaká ak neprídu výrazné kalamity alebo ekologické zmeny.
Vieme koľko budeme mať smreka, kol'ko buka, takej a takej kvality, to všetko vieme na dvadsať rokov dopredu. A teraz vy drevári poviete, máme tolko peňazí (alebo nemáme), aby sme zabezpečili rekonštrukciu spracovateľského priemyslu, aby sme toto mohli využiť. Alebo poviete toto nás nezaujíma, toto môžete vyviesť. A v tom ja vidím cclý problém. Chceme vyvážať - vyvážame, lesníkom to jednoznačne prináša zisk. Lesníci potrebujú zaplatiť robotníkov. Bolo by treba raz takú perspektívu vypracovať.
Keď sme asi pred 20 rokmi spracovali spolu s drevármi štúdiu zvýšenia efektívnosti celého procesu v rajóne Krásna nad Kysucou, jednoznačne sa ukázalo, že celková efektívnosť sa zvýši až o 60 %, z čoho v lesnom hospodárstve o 20%.
Hypoteticky si možno predstaviť dva smery riešenia:
- riešenie iba z pohľadu životného prostredia, teda lesy a voda,
- riešenie s využitím produkčnej funkcie lesov.
Sám som za druhé riešenie. Vyplýva to z toho, že nevyužívanie a nezlepšovanie i produkčných funkcií lesa je také nákladné, že k tomu doteraz nepristúpila ani jedna z najbohatších krajín s podstatne nižšou produkčnou základňou a nebude ekonomicky únosné ani pre SR.
Priechodným postupom je teda hľadanie takých ciest riešenia, ktoré zabezpečia dlhodobú účinnosť lesného hospodárstva, ako faktora životného prostredia pri zvyšovaní efektívnosti jeho produkčnej základne. Takéto štúdie sa už urobili (už spomenutý prípad Krásna), a to môže byť jedna z ciest udržania i zvyšovania prosperity lesného hospodárstva.
Môžem to doložiť i najnovšími praktickými skúsenosťami. My máme školský lesný podnik, ak by nebolo zužitkovanie produkčnej funkcie lesa, tak je v podstate ohrozené plnenie jeho základného poslania, t.j. zabezpečovania výučbového a výskumného procesu na lesníckej fakulte.
Ak však chceme zefektívňovať výsledky produkčných funkcií lesa, potom jednoznačne musíme mať odozvu od spracovateľov dreva, ktorí musia zverejniť dlhodobejšiu predstavu svojho vývoja.
Už teraz sa javí možnosf zvýšenia ťažobného fondu v dlhodobejšej budúcnosti, ale už teraz jce aj okolo 1 mil. m3 vlákninového dreva nevyužiteľného na domácom trhu, čo nepredpokladá zvýšenie ekonomickej účinnosti v tejto oblasti.
Nezdá sa nám i na základe doterajších skúseností, že východiskom by mohla byť privatizácia Štátnych lesov, proti ktorej by bolo iste až 99 % lesníckych odborníkov.
Prof. Šupín
Strategickým cieľom Slovenskej republiky je vstup do EÚ. EÚ začiatkom roka 1997 povedala, ako má vyzerat lesné hospodárstvo. Zaoberal sa už tým niekto v našej lesníckej komunite? Európsky parlament prijal uznesenie už 30.januára 1997. Vyzval komisiu pre poľnohospodárstvo EÚ k položeniu základu spoločnej európskej stratégie v oblasti lesného hospodárstva, ktorá musí byť v súlade s komerčným využívaním lesa. Ak tam chceme vstúpiť, tak sa tomu musíme prispôsobiť.
Spracovaním dreva sa zaoberalo IUFRO. Bolo potvrdené, ža drevárske výrobky sú ekologické a ich produkcia bude podporovaná, k tomu však treba vytvoriť legislatívny rámec a zmeniť hospodársku politiku. Napríklad verejnou mienkou, tak ako to robia Zelení. Vážna je otázka vstupu do EÚ, na ktorý sme nepripravení. Ak Slovensko vstúpi do EÚ o 10 rokov alebo ešte skôr, bude to katastrofa pre domáci drevársky priemysel ale aj lesné hospodárstvo, pretože sa otvorí trh i a nemá už zmysel hovoriť o tom, aké budú k dispozícii sortimenty a bilancovať ich pre DSP. V systéme otvorenej ekonomiky je nemožné robiť zábrany. Samozrejme, aj v EÚ sa pripravujú zmeny.
V súčasnosti posudzujú situáciu vo všetkých postsocialistických štátoch - hodnotí sa úroveň transformácie lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu. EÚ sa pripravuje na kvotačný systém. V tomto systéme sa predpiše aj 'Slovensku, koľko môže vyrobiť produktov, vrátane drevárskych.
Ak by už zajtra bol vstup do EÚ reálny, tak väčšina slovenských firiem skrachuje za pár dní, pretože v ekonomic kom prostredí EÚ by neprežili. Čo so zachovaním národného bohatstva, ako definuje lesy Zákon o lesoch? Tam by malo byť jedno vyústenie postavenia lesov v rámci národného hospodárstva.
Časť komunity v Čechách ide cestou, na ktorú ju nasmerovali ekonómovia, že na les sa treba pozerať cez ekonomické čísla. Skupina odborníkov pracuje na objednávke ministerstva zemědělství - oceniť finančne všetky funkcie lesa Z ocenenia vyplýva, že hodnota dreva z 1 ha predstavuje asi pol miliardy Kč. Úžitok z ostatných funkcií, ktoré les poskytne na 1 ha pre spoločnosť má hodnotu zhruba 3 miliardy Kč. Z toho pohľadu treba prinútiť riadiacich a legislatívnych pracovníkov k tomu, čo teraz akceptuje väčšina spoločnosti, že treba zabezpečiť čo najlepšie fungovanie lesného hospodárstva.
Drevársky priemysel je v inej pozícii ako lesné hospodárstvo. Musí rozmýšľať, čo dokáže predať a až potom to vyrábať. Možno sa dostaneme do pozície že bude možno bezpredmetná výroba MDF, DTD atď., pretože finalizácia zhodnocovania závisí od pridanej hodnoty, ktorá momentálne podľa ukazovateľov je najlepšia v chemickom spracovaní dreva.
Z ekonomického pohľadu drevo nie je najlepšie zhodnocované v nábytku. Treba aj tieto národohospodárske makroukazovatele brať do úvahy, jednoducho podnikatelia sa správajú presne podľa toho, aká je miera zisku. Je len zbožným želaním politikov, ako to z analýz vyplýva, očakávanie príchodu zahraničného kapitálu. Kapitál nebude prúdiť do drevospracujúceho priemyslu a tobôž nie na Slovensko, lebo sa zistilo, že spracovateľské kapacity sú vybudované v Poľsku, Maďarsku, že v európskych pomeroch prevoz dreva na vzdialenosť 500 km je bezpredmetný. Drevo, ktoré sa na Slovensku vyťaží bude transportované niekde do východného Poľska, Maďarska. Zahraničný kapitál si zráta, že 5,5 mil. trh je príliš malý, že sa doň neoplatí investovať peniaze, pretože neprinesie adekvátny zisk. Bohužiaľ, ekonomiká u nás je chorá. Vnútorná spotreba akýchkoľvek výrobkov je nízka. Kupuje len vrstva solventných a tí nevytiahnu z blata spracovateľský priemysel, ktorý bol budovaný na spracovanie 5 mil. m3 dreva.
Východné trhy, ktoré sme opustili, boli medzitým obsadené a vrátiť sa na ne nie je možné. Treba poradiť zodpovedným, ktorým smerom sa treba uberať. Prínos lesov je obrovský. Tie krajiny, ktoré stratili lesy si až teraz uvedomujú, čo to znamená, preto nemožno dopustiť vydrancovanie a zničenie lesov.
Z národohospodárskeho hľadiska je potrebné drevo zhodnocovať, lebo každý m3 spracovaný na Slovensku rieši problém nezamestnanosti. To však nevyrieši podnikateľská sféra v pravom slova zmysle, ale vhodné prostredie musí vytvoriť štátna legislatíva. Tá musí zabezpečiť, aby podnikatelia na Slovensku boli tak zvýhodnení, že sa dosiahne vyšší zisk ako keď drevo spracujú v Poľsku, Maďarsku, Nemecku a Rakúsku. Poraďme zodpovedným, ako to prostredie vytvoriť, ako sa pripraviť na európsky trh, a ak tam chceme ísť, tak sa na to musíme pripraviť.
Prof. Saniga
Hovorí sa o tom, že za 15 rokov máme dobehnúť Rakúsko. Musíme si uvedomiť jednu vec. Tu je zlé ekonomické prostredie. Tu sa každý drevársky závod či už štátny alebo súkromný snaží prežiť, alebo inak konať, napr. tunelovať. Jednoducho to tu je. My nemôžeme dobehnúť také štáty, ktoré majú zdravú ekonomiku, kde je prostredie jasné.
Beseda pri okrúhlom stole by mala obnažiť problémy a ukázať politikom a tým, ktorí vlastnia fabriky, kde to vlastne speje a lesnícka politika by mala byť vedená skutočne na to, aby sa ukázali neuralgické body, ktoré v lesníctve sú a tie neuralgické body ošetriť tak, aby sa zvýšila stabilita lesa, aby les bol trvalo produkujúcim systémom.
A potom je otázka, akým spôsobom ekonomicky zatraktívniť lesný ekosystém tak, aby neutrpela biodiverzita. To je napr. aj otázka divokej čerešne. Je veľa drevín na produkčne veľmi dobrých stanovištiach ako sú závody od Rimavskej Soboty cez Lučenec atď., ktoré sú stratové, pretože majú veľa výmladkových lesov, pritom sú to nutrične bohaté pôdy, kde by sa dali pôvodné dreviny a doplnili týmito ekonomicky lukratívnymi drevinami. Je potrebné, aby zodpovední načúvali vedeckým poznatkom, aby sa urobila analýza a potom môžeme ísť ďalej.
V súčasnosti pokiaľ sa nerešpektujú určité vízie, ktoré sú reálne podložené poznatkami, tak riadenie hospodárstva je živelné. Tu musí byť určitá prognóza, tu sa na to treba pripraviť a musia o tom vedieť súkromníci, že jednoducho keď chcú podnik mať a nechať ho aj svojim nasledovníkom, musia sa správať zodpovedne.
Dávam za pravdu prof. Šupínovi. Maďarsko a Poľsko už vybudovali vo väzbe na zahraničný kapitál drevospracujúce podniky, akým je napr. SOREA. SOREA odoberá z bývalého žilinského podniku ŠL ihličnaté drevo na úrovni asi okolo 50 až 60 tis. m3, a to bolo len teraz. Jednoducho pre tie závody, tak ako prof. Šupín hovorí, do 500 km to nebude mať žiadny relevantný význam z hľadiska dopravných nákladov. Oni pôjdu na to, že tam sú vybudované fabriky, a keď vstúpime do EÚ tak jednoducho naši výrobcovia budú krachovať a lesníctvo bude dávať drevo do týchto satelitných fabrík, ktoré sú tu už vybudované a majú modernú technológiu. Oni už postupovali strategicky dopredu, ako napr. Švédi v Poľsku. Veľa našich súkromníkov vyváža drevo do Maďarska. Toto je akási achilova päta drevospracujúceho priemyslu na Slovensku.
Štát si musí uvedomiť, ktoré odvetvia bude podporovať, ktoré budú utlmené a musí vychádzať strategicky dopredu, ak tu máme národné bohatstvo - lesy - spracujme ho. My vieme, koľko je zhruba ročný etát - 6 mil. m3. Vieme aká štruktúra naplní tento etát. Otázka stojí na tom, aký bude podiel náhodnej ťažby, ktorá bude modifikovať zastúpenie drevín. A toto je tá prognóza, ktorú musíme teraz vypracovať. Toto je z našej strany to, čo môžeme urobiť. Druhá vec je čo môžeme urobiť do budúcnosti z hľadiska strategického, z hľadiska spracovania drevín, ale aj s prihliadnutím na biodiverzitu, na zvýšenie ekologickej stability lesa.
My sa nemôžeme porovnávať s tým, ako to funguje vo Švédsku. Tam je dlhodobý kapitalizmus, tam je dlhodobá legislatíva, tam je správanie ľudí modifikované jednu, dve generácie. My nemôžeme tieto veci v súčasnom období pustiť, väzbu drevársky priemysel verzus lesníctvo, jednoducho nie, pretože to by išlo na podstatu lesa. Tu by nešlo o to, aby les neustále produkoval, tu by išlo o to, aby sa les maximálne využil. Momentálne v tom okamihu, keď mám fabriku, nič iné. Nerobme si ilúzie, že ľudia budú iní akí sú. Však čo teraz v tejto spoločnosti panuje - nevraživosť, závisť, tu legislatívne rámce sú také zlé, také deravé, že darmo budeme hovoriť, že urobíme takto, jednoducho sa to neurobí. Bude to lobistické, potlačené tak, že legislatíva bude stále deravá.
