Úvod - Javor a jeho zatriedenie - Rozšírenie a využitie - Anatomické znaky, - Poznatky z praxe - Záver.

Úvod

Pri obhliadke listnatých lesných porastov, kde pred polstoročím dominoval javor, zistíme že jeho stav bol značne zredukovaný. Dôvody sú našej čitateľskej verejnosti známe a pretu ich uvádzať nebudem. Pozornosť zameriam na menej známe skutočnosti, najmä na to, že javorové drevo dostatočne nepoznáme a nie je nám známa jeho potreba pri výrobe hudobných nástrojov. Jeho využitie ako rezonančného materiálu bude predmetom tohto príspevku.

Na výrobu hudobných nástrojov okrem rezonančného smreka (jedle) potrebujeme aj javor - Acer L. Na korpuse niektorých dvojdoskových hudobných nástrojov je vrchná doska vyrobená z rezonančného smreka a spodná z javora. Ten bol nielen v minulosti ale aj v súčasnosti je vyhľadávaný výrobcami hudobných nástrojov v celej Európe. O tejto skutočnosti vlastníci našich lesov, ako aj súčasní prvovýrobcovia na pílach nie sú oboznámení, čo usudzujem z toho, že obchodné transakcie nie sú vykonávané na požadovanej odbornej úrovni. Na základe prieskumu možno konštatovať, že sa to stáva z nevedomosti, prípadne z nevšímavosti, a preto táto úvaha má za úlohu prispieť k tomu, aby všetky nedostatky boli postupne odstraňované, čo bude mať značný pozitívny vplyv na ekonomiku závodu ako postulátu trhovej hospodárskej činnosti.

Javor a jeho zatriedenie

Z pohľadu systematickej dendrológie patrí do radu mydelníkovitých - Sapindales, čeľade javorovitých - Aceraceae, rodu javor - Acer L.

Rod javor je zastúpený asi 150 druhmi, hlavne v miernom pásme našej planéty. U nás je domestikovaných i cudzích introdukovaných druhov okolo 15, z ktorých z pohľadu lesníckeho i drevospracovateľského sú najznámejšie: javor (ďalej len j.) poľný - Acer (A) campestre, L.; j. ginnala - A. ginnala, Maxim; j. francúzsky - A. monspessulanum, L.; j. jasanolistý - A. negundo, L.; j. mliečny - A. platanoides, L.; j. horský - A. pseudoplatanus, L.; j. strieborný - A. sacharinum, L.; j. cukrový - A. sacharum Marsh.; j. tatársky - A. tataricum L.; j. červený - A. rubrum L.

Rozšírenie a využitie

Z pohľadu rozšírenia a využitia javorového dreva na výrobu hudobných nástrojov našu pozomosť si zaslúži javor poľný - Acer campestre L., ktorého drevo je najpevnejšie a najtvrdšie a vyrábajú sa z neho dychové hudobné nástroje.

Rozšírený je v celej Európe okrem Škandinávie. V južnej polovici Ruska zasahuje až k Volge. Dováža sa k nám ako guľatina.

U nás rastie najmä na vápenatých podkladoch. Je polotieňovou drevinou. Darí sa mu i v suchších pódach. V tuhých zimách slabo zamŕza. Má význam ako melioračná drevina - zabraňuje zosunom pôdy i povodniam. Dorastá do výšky 20 m a ako okrasná drevina niekedy len ako vysoký ker.

Javor mliečny - Acer platanoides, L. rastie v kontinentálnych európskych zmiešaných lesoch, najmä v lesných porastoch na sutinách. Ide o úhľadný ale i hospodársky významný strom, ktorého drevo sa používa nielen v nábytkárstve, ale i vo vyrobe hudobnych nastrojov.

Obr. 1. Listy a nažky (zľava doprava) javora mliečneho, javora poľného a javora horského

Najskôr sa rozšíril v Anglicku a neskôr i v Severnej Amerike. Je drevinou nižších a podhorských polóh a u nás rastie od nadmorskej výšky 700 až 800 m. Ojedinele rastie i j v lužných lesoch. Vo väčšom množstve sa nachádza v balvanovitých lokalitách pozdĺž potokov. U nás je odolný voči mrazom. Mladé výhonky a stopky pri poranení ronia mliečnobielu kvapalinu - odtiaľ má aj pomenovanie.

Javor horský - Acer- pseudoplatanus L. je typicky horská drevina. Na rovinách a nížinách s teplým a suchým vzduchom sa nerozširuje. V horách zaberá pásmo od 200 do 1400 m n. v. V tomto pásme sa mu nedarí rovnako. V pásme od 500 do 900 m n. v. vyrastá na krajšie stromy ako na okrajoch pásma jeho rozšírenia. Je vhodný iba na primiešanie k iným drevinám. Najviac sa združuje s bukom Fagus silvatica, L., pretože humózna úrodná pôda bučín vyhovuje najlepšie jeho nárokom na pôdu. Dobre mu vyhovuje aj ekológia bučín - mierna tôňa, mieme navlhčenie a otepľovanie.

Javor horský sa líši charakterom borky - šupinovito sa odlupuje - ako v prípade platana španielskeho Platanus hispanica Mill. Kedže sa zásoby javorového dreva (fládrového) na Slovensku v poslednom polstoročí znížili, treba mu v súčasnosti venovat zvýšenú pozomos´t a neexportovať ho ako menej hodnotný materiál.

Anatomické znaky

Všetky naše pre hudobný priemysel do úvahy prichádzajúce javory - horský, mliečny a poľný majú drevo veľmi podobné. Je roztrúsene pórovité, veľmi svetlé, farby ružovkastej až nahnedlej, so širokou beľou a úzkym rovnako sfarbeným a voľným okom nerozoznateľným jadrom. Ročné kruhy sú dobre rozoznateľné, póry sú dobre viditeľné, dreňové lúče sú pod lupou zreteľné. Pozdľžne rezy - tangenciálny (fládrový) i radiálny (riglovaný) sú lesklé, okrem toho na radiálnych rezoch sú ako lesklé priečne pásiky viditeľné dreňové lúče (obr. 2 a 3). Drevo je tvrdé, pomerne ťažké, hladko štiepateľné, v suchom prostredí trvanlivé, málo zosychá - po dĺžke 0,062 až 0,2 %, naprieč v smere dreňových lúčov 2 až 5,4 %.

Obr. 2. Priečny u radiálny rez drevom javora mliečneho

Obr. 3. Priečny a tangenciálny rez drevom javora horského

V lesníckej, resp. drevárskej praxi najmä fládrový (riglovaný) javor zostáva nepovšimnutý. I keď zásoby javorového dreva na Slovensku poklesli, sú väčšie ako napr. v Čechách.

Poznatky z praxe

Často sa v praxi stáva, že buď z nevedomosti alebo nevšímavosti sa toto vyhľadávané drevo používa na iné, i podradnejšie účely. Všeobecne môžeme konštatova´t, že najvhodnejší materiál na výrobu hudobných nástrojov poskytuje javor horský Acer pseudoplatanus L., ktorý najmä v spodnej nadkoreňovej časti kmeňa je fládrový. Najvhodnejší materiál má kmeň, ktorý na radiálnom reze vykazuje "riglovanie". Je to vidieť napr. na niektorých husliach na spodnej doske v podobe pruhov výraznejšieho farebného odtieňa. Na spracovanie sa používajú výrezy dlžky 1 až 2 m, s priemerom najmenej 35 cm.

Okrem fládroveho - riglovaného javora hudobný priemysel potrebuje i čisté bezhrčavé kmene bieleho javora mliečneho, ktorého drevo sa používa na výrobu kobyliek, strunníkov, fujár, píšťal atď. Aj toto drevo je vyhľadávané a dobre finančne zhodnocované.

Pri komerčných transakciách sa fláder - riglovanic často považuje za zvlnenie. Zvlnenie zohráva okrem iného aj úlohu estetickú, napr. při husliach, gitarách, basách, mandolínách atď.

O zvlnenie ide vo väčšine prípadov při javore horskom, zriedka při javore mliečnom.

Zvlnenie vlákien môžeme zistiť na stojatom strome na malej obnaženej ploche vo výške l,5 až 2 m nad zemou. Robí sa to tak, že ostrým nožom, resp. sekerou očistíme kôru ajemnú vrstvu dreva. Ak ide o zvlnený javor, prejaví sa to už na tangenciálnej ploche. Obnaženie sa však musí robit pozorne a nie príliš nízko, prípadne vysoko - najmä v zime pri vysokom snehu. Stáva sa, že kmeň je zvlnený do výšky 1 až 1,5 metra, vyššie sa už zvlnenie nenachádza. V prípade, že je viditeľné aj 2 m od zeme je pravdepodobné, že sa zvlnenie prejavuje aj vo vyšších polohách kmeňa.

Dostupná literatúra [4] uvádza, že zvlnenie javora nie je dedičnou vlastnostou. Pestovanie nových stromov z oplodnených javorov s vlnitým priebehom letokruhov je veľmi zdlhavé, takže štúdium dedičnosti je sťažené. Rýchlejší postup by bol docieliteľný nepohlavným množením.

V teórii a praxi existuje domnienka, že zvlnený javor rastie na kamenitých suchých pódach, a to najmä na svahoch. Naproti tomu ílovité a na živiny bohaté pôdy v údoliach produkujú málo takéhoto dreva.

Štúdium možnosti prenosu vynikajúcich vlastností javora nezaujíma len výrobcov hudobných nástrojov, ale i výrobcov nábytku a producentov dýh, čo by bolo aj vhodnou témou pre doktorandské štúdium.

Záver

Aj napriek ťažkostiam, s ktorými sa pri vyhľadávaní rezonančného javorového dreva stretávame, pomôžu naši lesníci ale i drevári budúcej slovenskej výrobe hudobných nástrojov i tým, že budú venovať zvýšenú pozornosť rezonančnej guľatine nielen smrekovej, ale i javorovej. Aj ich pričinením sa nám podarí i keď nie úplne, aspoň čiastočne kryť jej budúcu potrebu.

LITERATÚRA

[1] Lesní dřeviny (lesnická dendrologie) od prof. dr. Jaromíra Kliku. Vydala Československá matica lesnícka v Písku roku 1947 v druhom vydaní.

[2] VĚTVIČ~KA, V. - MATOUŠOVÁ, V.: Stromy a kry. Príroda, Bratislava, 1992.

[3] POKORNÝ, J. - FÉR, F.: Listnáče lesů a parků. Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 1964.

[4] VENET, J.: Les instrumente de musique et le bois. Revue du Bois, 1952, č. 9/10, str. 22.

[5] RORODZIK, E.: Drewno do produkcji rezonansow. Las polski, 1950, č. 1/2, str. 18.

[6] HRIVŇÁK, Š.: Rezonančné drevo. Les, 1954, č. 10, str. 31.