Vo voľnom pokračovaní príspevku opisujúceho povinné výkony skúšobníctva sa na príklade vyspelých krajín západnej Európy ukazujú možnosti prechodu na nepovinné výkony. Okrem toho, že tento krok vyplýva z nutnosti približovania sa k európskemu právu, prechod na nepovinné výkony preukazovania zhody vytvára nové možnosti upútania kúpyschopného obyvateľstva na kvalitu nábytku a drevárskych výrobkov určených pre všeobecné použitie.

Pre oblasť nábytku a drevárskych výrobkov podobne ako pre ďalšiu širokú oblast spotrebných výrobkov sú v súčasnosti v SR s ČR k dispozícii len ojedinelé spôsoby prezentácie kvality výrobkov mimo regulovanej oblasti skúšania. V susedných západoeurópskych krajinách je systém nepovinného skúšobníctva rozvíjaný už desiatky rokov. Bude úlohou kompetentných orgánov a združení buď niektorý systém prevziať alebo prispôsobiť na naše podmienky. Cieľom tohto príspevku je predstaviť niektoré z nich.

Nepovinné systémy hodnotenia kvality výrobkov v SR a ČR

V súčasnosti najdlhšie trvajúcou sútažou v SR (od r. 1994)je ocenenie výrobku ochrannou značkou Slovak Gold. Značku Slovak Gold (ďalej len SG) reprezentuje malá a velká medaila [1]. Cieľom sútaže bolo najmä zvýšiť konkurenciu medzi jednotlivými výrobcami v prospech kvality nimi vyrábaného tovaru a poskytovaných služieb. Výrobky alebo služby uchádzajúce sa o certifikát ochrannej značky a zlatú medailu SG, musia spĺňat všeobecné závázné predpisy pre uplatnenie na slovenskom trhu. Ďalej musia mať technické parametre, úžitkové vlastnosti, energetickú náročnosť, a tiež úroveň dizajnu, ktoré sa dajú porovnávat s inými kvalitnými vyrobkami na našom trhu. Pri hodnotení sa využívajú výsledky skúšobných miest (štátne skúšobne, akreditované skúšobné laboratóriá, výskumné ústavy) a o prepožičaní certifikátu ochrannej značky a zlatej medaily rozhoduje vymenovaná hodnotiteľská komisia. V prípade kladného rozhodnutia tejto komisie sa ochranná značka na kvalitu zapožičiava na dobu 18 mesiacov za predpokladu, že si udrží jej požadovanú úroveň, inak sa prestížne ocenenie SG odoberie. Výrobca musí po uplynutí stanoveného času znova požiadať a podrobit sa skrátenému procedurálnemu konaniu, keď chce naďalej využívať zapožičanú značku SG (obr.1).

Ďalším nepovinným systémom v SR je získanie značky Environmentálne vhodný výrobok (EVV) schválený vládou SR vo februári 1996. Gestorom je Ministerstvo životného prostredia SR. Cieľom súťaže je snaha o zvýšenie podielu takých výrobkov na trhu, ktorých environmentálna záťaž v priebehu celého ich životného cyklu je minimálna. Právo používať značku EVV sa udeľuje výrobkom, ktoré vyhovujú kritériám uverejneným v Smernici pre príslušnú skupinu výrobkov. Z programu sú vylúčené potraviny, nápoje, licky a nebezpečné látky. Označenie výrobku značkou EVV (obr. 2) by malo motivovať kupujúceho, aby svojím rozhodnutím o kúpe takéhoto výrobku nepriamo ovplyvňoval kvalitu životného prostredia [2].

Obr.1. Značka Slovak Gold; Obr. 2. Značka Environmentálne vhodný výrobok

Ekvivalentom slovenskej značky Slovak Gold je v ČR Czech Made (obr. 3). Právo označovať výrobok touto značkou na základe overenia kvality českého výrobku udeľuje od roku 1993 nevládna, nezisková a nezávislá organizácia Združenie pre Cenu Českej republiky za akosť.

Rovnakou značkou ako je slovenská značka Environmentálne vhodný výrobok je v ČR značka "Ekologicky šetrný výrobok" (obr. 4). Vlastníkom tejto registrovanej ochrannej známky je Český ekologický ústav v Prahe. Ochranná známka je prepožičiavaná na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žiadateľom a Agentúrou pre ekologicky šetrné výrobky ČEÚ [3].

Obr. 3. Značka Czech made; Obr. 4. Značka Ekologicky šetrný výrobok

Nepovinné systémy hodnotenia kvality v zahraničí

V každej z vyspelých krajín západnej Európy nachádzame popri systéme preukazujúcom zhodu s národnou technickou normou aj ďalšie systémy vytvorené združeniami, snažiacimi sa udržať kvalitu domácich výrobkov na neustále vysokej kvalitatívnej úrovni a prispievajúce k budovaniu spotrebiteľského povedomia o "zaručenej kvalite výrobku", ako je napr. nemecká kvalita, švajčiarska kvalita a pod. Nezastupiteľnú úlohu tu majú aj časopisy dohliadajúce na tzv. spotrebiteľské testy porovnateľných výrobkov, vykonávané v renomovaných skúšobniach.

Obr. 5. Značka kvality Austria – Gütezeichen

V susednom Rakúsku patrí medzi najrozšírenejšie značka kvality Austria-Gütezeichen. Značka (obr. 5) sa udeľuje výrobkom alebo službám rakúskeho povodu, ktoré sa podrobia pravidelnej kontrole kvality (najčastejšie 2-krát do roka) u uznanej autorizovanej skúšobne alebo civilných technikov, alebo odborných znalcov. Značku Austria - Gütezeichen (ďalej len AG) prepožičiava "Rakúske pracovné spoločenstvo na podporu kvality práce" (skratka ARGE). Právo používat značku kvality sa udeľuje na určené časové obdobie, ktoré sa obnovuje podľa predpisov o kvalite alebo toto stanoví štátom autorizovaná skúšobňa. Za základ týchto predpisov sú brané rakúske, nemecké normy a ISO, prípadne iné normy, prehlásenia o výrobku, zákonné predpisy, zmluvy atď. Výrobok alebo služba musí vykazovať aspoň nadpriemernú úroveň kvality, pričom sa zohľadňuje stav vedy a techniky. Súčastou posúdenia je aj kontrola výrobných priestorov (prevádzok). Pri kontrole sa zisťuje, či fungujú podnikové kontrolné orgány a kontrolné zariadenia, či sa spracúva iba bezchybný materiál a všetky výrobky, ktoré nezodpovedajú požiadavkám sú z výroby vylúčené, prípadne vhodne opravené [4].

V Nemecku medzi najznámejšie "dobrovoľné značky kvality" zaraďujeme značky zhody s DIN, značka RAL a GS.

Obr. 6. Značka DIN – Geprüft; Obr. 7. Značka kvality RAL

Značku zhody s DIN (Nemecký normalizačný inštitút) sprevádzanú číslom normy, má právo výrobca pripojovať k svojmu výrobku zodpovedajúcemu predmetnej norme. Značka DIN Geprüft (obr. 6) sa však udeľuje Nemeckou spoločnosťou pre označovanie tovarov (DGWK) len na výrobky, na ktorých sa vykonali základné skúšky výrobku v skúšobni, ktorú uznala táto spoločnost [5]. Certifikačný program pre jednotlivé výrobky býva v doplnkoch výrobkových noriem DIN. Všetky majú spoločné znaky, keď okrem formálnych náležitostí a poplatkov je nutné uzavretie zmluvy o kontrole medzi skúšobňou a výrobcom (navrhovateľom), v ktorej je usmernený postup pre vykonanie vlastnej a cudzej kontroly, správa o prvej skúške (kontrole), pri ktorej sa zistí, či existujú personálne a strojovo-prevádzkové predpoklady na to, aby prebiehala stála a správna výroba a aby boli vytvorené zodpovedajúce predpoklady pre vlastnú kontrolu. Súhlas na používanie značky platí na 1 rok a predlžuje sa v tichosti o ďalší rok, pokiaľ platí zmluva o kontrole a zaniká po jej ukončení. Počas platnosti zmluvy o kontrole je nutné platiť aj poplatky za prepožičanie značky [6].

RAL už existuje vyše 60 rokov ako pojem poriadku a kvality. Pôvodne bola RAL skratka pre Ríšsky výbor pre dodávateľské podmienky, ktorý bol založený v Berlíne v roku 1925 a etabloval sa pri Ríšskom kuratóriu pre hospodárnost (RKW). Pod dodávateľskými podmienkami sa hneď od počiatku vzniku RAL nerozumeli len právne alebo obchodné podmienky ale predovšetkým aj kvalitatívno-technické podmienky, ktoré bolo potrebné upraviť z racionalizačných dôvodov pre všetky odvetvia zaoberajúce sa prevádzkovou živnosťou. Postupom času sa čoraz viac dostávali otázky kvality do popredia a značka RAL (obr. 7) získavala čoraz viac na význame. V tejto súvislosti došlo aj k premenovaniu na Výbor pre dodávateľské podmienky a zabezpečenie kvality (Ausschuss für Lieferbedingungen und Gütesicherung). Po druhej svetovej vojne bol RAL na dvadsať rokov pričlenený k Nemeckému výboru pre normy (DNA).

V súčasnosti je RAL nezávislým orgánom spájajúcim vo svojom kuratóriu špičkové organizácie hospodárstva, poľnohospodárstva a spotrebných družstiev (Spolkový zväz nemeckého priemyslu, Centrálny zväz nemeckých remesiel, DIN a ďalšie), zástupcov ministerstiev hospodárstva, poľnohospodárstva, spravodlivosti a práce, patentového úradu, inštitútu pre stavebnú techniku a ďalších. Od roku 1980 má RAL nové meno: Nemecký inštitút pre zabezpečenie kvality a označovanie (Deutsches Institut für Gütesicherung und Kennzeichnung e. V ). Od žiadateľa/držiteľa značky RAL sa vyžaduje bezvýhradné uznávanie stanov Spoločenstva pre kvalitu, stanov o značke RAL, vykonávacieho nariadenia pre udelenie a používanie značky kvality a nariadenia o kvalite a skúškach spracovaných do samostatných predpisov RAL - GZ pre predmetný výrobok. Používateľ značky sa zaviazaním plnenia predpisov stáva členom Spoločenstva pre kvalitu predmetného výrobku, pre ktorý existuje predpis RAL GZ. Sankciami za porušenie predpisov je po varovaní zmluvná pokuta až odobratie značky. Značka môže byť znovu pridelená až po uplynutí 3 mesiacov od odobratia. K žiadosti prikladá výrobca výrobok, ktorý je odskúšaný anonymne v uznanej skúšobni alebo posúdený súdnymi znalcami. Súčastou konania pre prijatie za člena spoločenstva je posúdenie podmienok výroby.

Spoločenstvá pre kvalitu sú oprávnené a povinné kontrolovať používanie značky RAL. Kontinuálna kontrola sa voči RAL preukazuje zmluvou o kontrole. Pracovníci, poverení Výborom pre kvalitu vykonávaním kontrolných skúšok, si môžu vo výrobni používateľa značky kedykoľvek vyžiadať vzorky, urobiť náhodné skúšky a prezriet si výrobňu počas pracovných hodín. Výrobky používateľa značky možno okrem toho hocikedy vziat z obchodu, od odberateľa alebo zo staveniska a potom ich odskúšat. Náklady na skúšky a prepravu, ktoré tým vznikajú, hradí daný požívateľ značky. Používateľ značky musí zabezpečovať vlastnú kontrolu a skúšky výrobku a viest o tom záznamy [13]. RAL má oprávnenie na vydávanie ďalších značiek, ako je napr. značka ochrany životného prostredia "Modrý anjel” (obr. 8), alebo značka kvality RAL "Nemecký nábytok” (známa aj ako zlaté “M" - obr. 10) . Výrobky označené RAL preukázali zvyčajne ďalšie vlastnosti alebo boli podrobené vyšším namáhaniam než je uvedené v predmetnej výrobkovej norme DIN.

Obr. 8. Značka ochrany životného prostredia "Modrý anjel" pre výrobky bez alebo s nízkym obsahom formaldehydu;

Obr. 9. Značka ochrany životného prostredia "Zelený strom" pre drevotrieskové dosky

Značka GS - "odskúšaná bezpečnost" (obr. 11) môže byt priznaná podľa $ 4 Zákona o technických pracovných prostriedkoch, uznanou a splnomocnenou skúšobňou. Systém značiek GS je relatívne otvorený. V prípade, že vyhovujú smerniciam vydaným spolkovým ministrom práce, môžu byť aj zahraničné skúšobne splnomocnené a zahrnuté do výnosu o skúšohniach na zisťovanie bezpečnosti prístrojov (GS - Prüf V). Pred pokladom používania značky GS je skúčka výrobku podľa smerníc zákona, ako aj uzatvorenic zmluvy o dozore so skúšobňou [8]. Dovozca alebo výrobca technického zariadenia má právo pripojit značku GS k výrobku, ak sa podrobil skúškam s kladným výsledkom a má uzatvorenú dohodu o dozore.

Obr. 10. Značka kvality RAL "Nemecký nábytok"

Pod pojmom technické zariadenie sa podľa tohto zákona rozumejú pracovné zariadenia, ako sú napr. nástroje, stroje, prístroje, zdvíhacie zariadenia, dopravné prostriedky atď. Tieto zariadenia môžu byť aktívne (napr. stroje poháňané energiou) alebo pasívne (napr. pracovné stoly, stoličky, kancelársky nábytok atď.). Podla zákona táto značka nie je povinná. Výrobca alebo dovozca má však právo pripojiť túto značku k výrobku len ak sa podrobil skúške typu s kladným výsledkom v akreditovanej skúšobni. Táto skúška je dobrovoľným aktom, ktorý umožňuje vylúčiť riziko eventuálne oficiálne publikovaného zákazu uvedenia na trh nekonformného zariadenia.

Obr. 11. Značka GS; Obr. 12. Značka TEST

Motiváciou u tejto ako aj ďalších tzv. "dobrovoľných" značiek je existencia zákona o zodpovednosti za chybné výrobky (Produkthaftungsgesetz - ProdHaftG) z roku 1979. Podľa § 1 ods. 1 tohto zákona, ak bol v dôsledku chyby výrobku niekto usmrtený, jeho telo alebo zdravie je poškodené, alebo je poškodená vec, potom je výrobca výrobku povinný poškodenému takto vzniknutú škodu nahradiť. V prípade veci to platí len vtedy, keď iná vec ako chybný výrobok je poškodená a táto iná vec je svojou povahou obvykle určená pre súkromné používanie a takto bola poškodeným prevažne používaná. Jednou z možností vylúčenia povinnosti náhrady je skutočnost, že výrobok v čase, keď ho výrobca dal do obehu, vyhovoval príslušným právnym predpisom alebo chyba v čase uvedenia výrobku do obehu nebola známa podľa vtedajšieho stavu vedy a techniky. Toto vylúčenie zodpovednosti je aplikovateľné aj na súčiastky a dielce, ak je chyba spôsobená konštrukciou výrobku.

Samozrejmc na "trhu" sú ešte ďalšie značky profesných zväzov, dohliadajúcich na kvalitu výrobkov a služieb vo svojom odbore, ako je VDE (Zväz nemeckých elektrotechnikov) alebo DVGW (Nemecké združenie odborníkov na plyn a vodu). Svoje značky prepožičiavajú aj skúšobné ústavy, ktoré môžu byť poverené dozorom "zo zákona" v rôznych odvetviach, predovšetkým kontrolou určitých zariadení za účelom homologizácie podľa § 24 živnostenského zákona (tlakové zariadenia, kotly atď.) ako je napr. spoločnost TÚV (Spolok technického dozoru) a ďalšie. Značný význam z hľadiska zvyšovania úrovne kvality má Nadácia skúšania výrobkov (Stiftung Warentest), ktorá publikovaním výsledkov porovnávacích skúšok vo svojom mesačníku TEST informuje spotrebiteľov o kvalite, spoľahlivosti, bezpečnosti a cene výrobkov. Značka TEST (obr. 12) je značkou skôr inzerujúcou, ktorú uvádza výrobca na svojom obale. Svoju úlohu plnia taktiež značky upozorňujúce na ochranu životného prostredia - už spomenutý tzv. "Modry anjel" a ďalšie, vytvárajúce nepriepustnú "pavučinu" pre zabránenie prístupu na trh nekvalitným, ekologicky a energeticky nevhodným výrobkom a službám.

Ako z prehľadu vyplýva, postupy kontroly kvality výrobkov pri nepovinných výkonoch sú veľmi podobné postupom uplatňovaným pri povinných výkonoch v týchto krajinách [8].

Záver

Po nadobudnutí účinnosti pripravovaného zákona o technických požiadavkách na výrobky sa dostane časť doposiaľ povinne certifikovaných výrobkov do skupiny výrobkov, na ktorých uvedenie do obehu nebude potrebný certifikát alebo účasť tretej strany (autorizovanej skúšobne) pri preukazovaní zhody výrobku ako je to v súčasnosti u značného počtu stavebných výrobkov. Ocenenia výrobkov certifikátom ochrannej značky a zlatou medailou Slovak Gold svojím štatútom nemajú predpoklady na zastúpenie garancií výrobkom, ktorým tieto doposiaľ zabezpečovali certifikáty pri povinnej certifikácii výrobkov, a ktoré plnia zahraničné značky predstavené v tomto príspevku. Aby nedošlo k náhlemu zníženiu kvality slovenských výrobkov, pred čím varujú aj zahraniční experti, je nutne zaviesť vlastné značky kvality výrobkov [9]. Významnú úlohu by tu mohli zohrať zamestnávateľské zväzy a združenia, Úrad pre normalizaciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, Slovenská obchodní a priemyscelná komora a niektoré ďalšie štátne orgány. Na vytvorenie požadovanej "klímy starostlivosti o kvalitu výrobkov" je nevyhnutné aj urýchlené prijatie doposiaľ u nás chýbajúceho zákona o zodpovednosti za škody spôsobené výrobkom. Dovtedy je zrušenie povinnej certifikácie podľa zákona o štátnom skúšobníctve škodlivé zabezpečovaniu aspoň súčasnej kvality výrobkov na našom trhu.

LITERATÚRA

[1] Anon.: S visačkou kvality. Nadácia Slovak Gold pokračuje v oceňovaní najlepších výrobcov. Slovenský Profit 47, 18. november 1997.

[2] DAŇO, A.: Národný program environmentálneho označovania výrobkov SR. In.: Zborník prednášok na IV seminári Skúšanie a certifikácia so zahraničnou účasťou. Slovenská spoločnost pre kvalitu, MH SR a MASM, Tále, 1996, s. 20 - 26.

[3] Anon.: Národní program označování výrobků ochrannou známkou "Ekologicky šetrný výrobek". Český ekologický ústav, Praha.

[4] Anon.: Regulativ Für die Verleihung des Rechtes zur Führung des AUSTRIA - GÜTEZEICHNES der Österreichischen Arbeitsgemeischaft zur Förderung der Qualitätsarbeit. Wien, April 1988.

[5] SCHWARZ, G.: Certifikácia a skúšobné značky v oblasti nábytku. Magazín ČSN, 1993, č. 6.

[6] Anon.: Richtlinie der Gütegemeinschaft Schlösser und Beschläge. Anhang A3 DIN 18103. Prüfinstitut Schlösser und Beschläge Velbert, Ausgabe 4.91.

[7] Anon.: Haustüren, Gütesicherung RAL-GZ 996. Anhang zur Anlage 4. Durchführungsbestimmungen für die Verleihung und Führung der Gütezeichen Haustür. RAL - Deutsches Institut für Gütesicherung und Kennenzeichung, Ausgabe Juli 1987.

[8] PANÁČEK, P: Dozorovanie kvality materiálov na háze dreva pre stavebníctvo. Metrológia a skúšobníctvo 1996, č. 4.