Článok je druhým zo série článkov o analýze cenových relácií drevnej suroviny a reziva v tomto desat'ročí v Slovenskej republike.

Charakteristika faktorov vplývajúcich na cenu

Ceny na trhu podliehajú neustálym zmenám. Jednotlivé zmeny a vývoj odrážajú pôsobenie množstva faktorov, ktorých poznanie umožňuje orientáciu v trhových podmienkach. V minuloročnom vydaní časopisu (ročník 54, číslo 11, november 1999) v prvom z tejto série článkov venovaných analýze cenových relácií drevnej suroviny a rezivá boli vymenované jednotlivé faktory vplývajúce na cenu. Tento článok sa vo svojom úvode bude zaoberať ich podrobnejšou charakteristikou.

l. Výška ponuky dreva na domácom a zahraničnom trhu - vo všeobecnosti je výška ponuky dreva na tuzemskom trhu limitovaná možnosťami jeho produkcie, ktorá je určovaná produkčnou základňou výroby, t.j. výmerou lesnej pôdy a výškou ročného prírastku dreva. Okrem toho tu pôsobia ďalšie náhodné činitele, ako napríklad výška rubných a predrubných náhodných ťažieb (kalamitné ťažby spôsobené nepriaznivým vplyvom biotických a abiotických činiteľov).

Odhliadnuc od náhodných ťažieb by sa zdalo, že ponuka dreva je pomerne stabilná. Na základe produkčnej schopnosti lesa je určený vyrovnaný etát na desaťročné obdobie pri dodržaní zásad nepretržitosti a vyrovnanosti ťažieb s ohľadom na plnenie ostatných (mimoprodukčných) funkcií lesa. Takýto etát je potom záväzným predpisom pre každého lesného hospodára. Na druhej strane je tu však určitá možnosť ovplyvňovania pevne stanovenej ponuky počas desaťročného obdobia. Ako sa uvádza v "Zásadách novej obchodnej politiky v lesnom hospodárstve", ročná ťažba sa spresňuje v závislosti od stavu lesov, výšky náhodnej ťažby, a čo je veľmi dôležité, v závislosti od stavu podmienok na trhu s drevom.

Výšku ponuky dreva počas jednotlivých rokov môže do istej miery ovplyvňovať aj momentálna potreba finančných prostriedkov pre lesný podnik. Pokiaľ je táto potreba akútna (v prípade, že finančná situácia podniku je nevyhovujúca), ponuka dreva sa môže zvyšovať aj napriek nižším cenám. Na druhej strane ak sú ceny drevnej suroviny na trhu vysoké, na získanie daného objemu finančných prostriedkov postačuje vyťažiť menšie množstvo drevnej suroviny a ponuka je teda nizsia.

Ponuka dreva na zahraničných trhoch ovplyvňuje jeho cenu v takom prípade, ak sa drevo na domácom trhu stáva deficitnou komoditou a spotrebitelia sú nútení využívať možnosti importu zo zahraničia. Tento aspekt bude hrať veľmi dôležitú úlohu hlavne v nasledujúcom období, pretože doterajšie možnosti sa z dôvodu pôsobenia emisií a taktiež z dôvodu nerovnomerného odčerpávania porastových zásob, a to predovšetkým rubných porastov v minulosti a vysokého podielu náhodných ťažieb sústavne znižujú. Deficitnú ponuku môže vyvolať aj nepriaznivá veková štruktúra lesných porastov a následný nedostatok porastových zásob, ktorý je spôsobený ich nepremysleným odčerpávaním v minulosti.

2. Výška dopytu po dreve na domácom a zahraničnom trhu - ceny dreva za podmienok relatívne stabilnej ponuky sú priamo závislé od nárastu, resp. poklesu dopytu. Dopyt po dreve závisí od štruktúry výrobného programu odberateľov, avšak v konečnom dôsledku hlavne od výšky dopytu po výrobkoch drevospracujúceho priemyslu. Veľmi dôležitou v tomto smere je aj otázka, nakoľko je dopyt senzitívny voči zmenám činiteľov, ktoré ho ovplyvňujú. Ide o tzv. elasticitu dopytu, pričom z pohľadu cien je najdôležitejšia cenová elasticita dopytu. Hovorí o tom, ako sa mení dopyt po dreve pokiaľ sa zmení jeho cena. Dopyt je elastický vtedy, ak daná percentuálna zmena ceny vyvolá väčšiu percentuálnu zmenu požadovaného množstva. Je možné uviesť štyri základné pravidlá pre elasticitu odvodeného dopytu:

• odvodený dopyt je tým pružnejší, čím jednoduchšie je použitie substitučných produktov
• odvodený dopyt je tým pružnejší, čím je pružnejší dopyt po finálnom produkte,
• odvodený dopyt je tým pružnejší, čím je pružnejšia ponuka ostatných producentov
• odvodený dopyt po surovine je tým pružnejší, čím väčšiu časť celkových nákladov tvoria náklady na túto surovinu.

Elasticita dopytu po dreve je veľmi dôležitý činiteľ, ktorý výraznou mierou ovplyvňuje výšku dopytu. Problémom je však túto elasticitu určiť, pretože je nutné transformovať elasticitu dopytu po finálnych produktoch na elasticitu dopytu po dreve.

Dopyt po dreve na zahraničnom trhu môže ovplyvniť jeho cenu na vnútornom trhu vtedy, ak sa drevo na tomto trhu stáva prebytkovým tovarom a jeho dodávatelia využívajú možnosti jeho exportu.

3. Náklady výrobcov na výrobu a prepravu dreva - sú ďalším významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje celkové ceny dreva. Výrobcovia nemôžu ponúkať svoje produkty za nižšiu cenu ako je kalkulovaná výrobná cena v najhorších výrobných podmienkach, t.j. nižšiu ako je výška spoločensky nutných nákladov. Problémom však je kvantifikácia množstva nákladov, ktoré sú skutočne spoločensky nutné.

Je možné konštatovať, že úroveň cien surového dreva odráža len úroveň výrobných nákladov lesného hospodárstva a nezahŕňa oblasť nákladov na intenzifikačné projekty, ktoré sú spojené s rozšírenou reprodukciou v intenzívnej (zvyšovanie produktívnosti lesných porastov), resp. extenzívnej (zalesňovanie nelesných plôch) forme. Odhliadnuc od týchto faktorov je možné uvažovať len s vplyvom výrobných a prepravných nákladov na cenu dreva. Cenu potom tvoria:

• pozemková renta plynúca majiteľovi pôdy ako výrobného prostriedku, pričom je určovaná trhovou cenou dreva na pni
• náklady na t'ažbu drevnej suroviny
• náklady na sústreďovanie drevnej suroviny
• náklady na odvoz drevnej suroviny

Veľmi dôležitý je vzt'ah medzi výrobnými nákladmi a rozmermi (hlavne hrúbkou) jednotlivých stromov. Náklady na výrobu 1 m³ surového dreva klesajú s rastúcou objemovosťou jednotlivých stromov. Na druhej strane, čím je kmeň objemnejší, tým sú väčšie možnosti jeho konečného využitia a aj vyšší percentuálny podiel finálnych produktov a nižší podiel odpadu. Tu potom v praxi často dochádza k paradoxnej situácii, keď sortimenty s vyššou úžitkovou hodnotou, teda aj vyššou cenou (napr. dyhárske výrezy), sú nákladovo menej náročné ako sortimenty s nižšou úžitkovou hodnotou a teda aj nižšou cenou (napr. vlákninové drevo). Táto disproporcia by sa čiastočne mohla odstrániť, ak by sa do výrobných nákladov zahrnuli aj pestovné náklady, pretože porast, z ktorého pochádzajú dyhárske výrezy sa intenzívne pestuje až 120 rokov na najlepších bonitách, kým naopak vlákninové drevo je možné získat' už zo 6O-ročného porastu, a to bez velkých pestovných nákladov.

Výrobné podmienky výrobného charakteru spôsobujú, že produktivita práce môže klesať, napr. pri fažbe a sústreďovaní dreva v ťažko prístupných terénoch, pričom výrobná cena úplne rovnakého sortimentu je oveľa vyššia ako pri jeho výrobe v jednoduchších podmienkach. Z tohto vyplýva, že len čo výrobná cena sortimentu prekročí úroveň jeho trhovej ceny, je nutné jeho produkciu zastaviť.

4. Státne intervencie v oblasti regulácie trhových cien - ide o hospodársku, cenovú a fiškálnu politiku štátu. Majú za úlohu presadzovať spoločenské záujmy v prípadoch, keď záujmy jednotlivých trhových subjektov sú s nimi v rozpore. Záujmy štátu spočívajú v ekologickom obhospodarovaní lesov, realizovanom aj prostredníctvom obchodnej politiky v tom zmysle, že v záujme vlastníkov lesov, ako aj verejnosti musí byť objektívne určenie a realizácia únosnej ťažby, a to ako základný predpoklad pre rešpektovanie princípu nepretržitosti, vyrovnanosti a obnovy prírodných zdrojov.

Štát môže trhové ceny regulovať tromi základnými ekonomickými nástrojmi: daňami, dotáciami, licenciami na export.

Dane a dotácie ovplyvňujú trhové ceny priamo na vnútornom trhu, pričom licencie regulujú obchod s drevom do zahraničia, a tým nepriamo pôsobia na ceny na domácom trhu. Daňové nástroje je možné využívať vtedy, ak má štát záujem na znižovaní spotreby dreva. Tým, že sa napr. zvýši DPH za každý predaný m³ toho sortimentu, ktorého spotrebu chce štát obmedziť, zvýši sa jeho cena pre odberateľa a "zníži" pre dodávateľa. Odberateľ zaplatí za tovar viac, ale vyšší príjem sa dodávateľovi odčerpá daňou, čím sa vlastne paralyzujú tendencie zvyšovat' ponuku. Štátne dotácie k cenám surového dreva majú opačný vplyv. Cena drevnej suroviny sa umelo zníži, a tým aj vzrastie dopyt.

Štátne dotácie môžu riešit' problém nízkej rentability lesných podnikov, avšak na druhej strane nestimulujú odberateľov k hospodárnemu využívaniu drevnej suroviny, čím môžu zapríčiniť plytvanie lacnou drevnou surovinou, avšak len v takom prípade, ak cena hlavného výrobku (reziva) svojou úrovňou nenúti spracovateľov optimálne surovinu využívat'.

Cenová politika v obchode s drevom

Ceny sortimentov surového dreva sú od 1.1.1991 liberalizované. Liberalizáciu potvrdila aj vláda SR výmerom č. 05/1991. Na základe tohto výmeru vznikajú ceny dohodou, a to medzi predávajúcim a kupujúcim. Právnym predpisom v tejto oblasti je zákon NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách. Zákon upravuje pravidlá dohodovania, uplatňovania, regulácie a kontroly cien výrobkov. Uvádza, že cena je peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru. Pod ekonomicky oprávnenými nákladmi sa rozumejú náklady na obstaranie zodpovedajúceho množstva priameho materiálu, ako aj mzdové a ostatné osobné náklady. Pri posudzovaní ekonomicky oprávnených nákladov sa vychádza z vývoja obvyklej úrovne týchto nákladov v porovnateľných ekonomických podmienkach s prihliadnutím na osobitosti daného tovaru. Zákon uvádza aj primeraný zisk tuzemského tovaru na ekonomicky oprávnených nákladoch s prihliadnutím na kvalitu tovaru, obvyklé riziko výroby, resp. obehu, ako aj vývoj dopytu na trhu.

Dohodu o cene je možné charakterizovat' ako dohodu o výške ceny, resp. dohodu o spôsobe, akým sa cena vytvorí s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje. Výsledkom každého cenového pohybu má byt' rovnováha medzi ponukou a dopytom. Za týmto účelom je potrebné zabezpečiť koordináciu práce výrobných, marketingových a ekonomických útvarov, ktoré majú za úlohu obhospodarovať lesy. Zároveň je nutné pri stanovení ceny prihliadať na stanovištné triedy, kvalitu sortimentov a konjunkturálne výkony na trhu [1].

Ceny listnatej suroviny v Slovenskej republike v rokoch 1990–1997

V predchádzajúcich rokoch sa objem dodávok a ich smerovanie zabezpečovalo direktívnymi bilanciami cez federálne a nadrezortné orgány. Ceny dreva boli pevne stanovené a dlhšiu dobu sa nemenili. Avšak v roku 1991 došlo k úplnej liberalizácii cien, ako priamy dôsledok politických a ekonomických premien [2].

Vývoj priemerných cien listnatej suroviny v Slovenskej republike za roky 1990-1997 v štátnych organizáciách LH SR zachytáva tabuľka 1.

Z jednotlivých údajov v tabuľke vyplýva, že priemerné ceny sortimentov listnatej suroviny rástli až do roku 1993, a to konkrétne indexom 1,72 v roku 1991, indexom 1,07 v roku 1992 a indexom 1,21 v roku 1993. V roku 1994 došlo k poklesu cien listnatého dreva indexom 0,91. V nasledujúcom období ceny opäť zaznamenali nárast indexom 1,22, avšak v roku 1996 znovu poklesli indexom 0,96 a v roku 1997 indexom 0,94. Za sledované obdobie zaznamenali nárast indexom 2,2.

Tab.1. Priemerné ceny listnatej suroroviny v štátnych organizáciách LH SR

Rok	Lisnaté drevo [Sk/m3]	Index
		Listnaté drevo
1990	489	91/90	1,72
1991	843	92/91	1,07
1992	905	93/92	1,21
1993	1091	94/93	0,91
1994	998	95/94	1,22
1995	1201	96/95	0,96
1996	1143	97/96	0,94
1997	1074	97/90	2,20

Prameň: Zásady stabilizácie pomerov v obchode s drevom MP SR l997 (Les 12/98)

Podrobný prehľad vývoja cien jednotlivých sortimentov surového listnatého dreva v štátnych organizáciách LH SR znázorňuje tabulka 2.

Tab.2. Vývoj priemerných cien sortimentov surového listnatého dreva za roky 1990-1997 v štátnych organizáciách LH SR

Sortimenty	Cena [Sk/m3]
	1990	1991	1992	1993	1994	1995	1996	1997
výrezy I.tridy	2 574	4 786	4 595	4 824	4 322	4 514	4 588	4 187
výrezy II.triedy	1 452	3 066	3 176	2 797	3 360	3 678	3 676	3 479
výrezy II.triedy A, B	762	1 088	1 329	1 493	1 514	1 669	1 881	1 922
banské drevo	565	965	1 054	1 186	1 157	1 311	1 197	1 650
žrde	460	809	844	885	909	955	1 051	1 571
netriedené drevo	313	580	653	728	713	939	854	1 000
lesné štiepky	341	604	629	673	810	722	756	766
palivové drevo	195	454	326	254	304	306	321	319

Prameň [2]

Z listnatých výrezov I., II. a III.A a B triedy akosti je možné zaznamenať najväčší nárast priememých cien pri výrezoch II.triedy akosti, a to v roku 1991 , kedy priemerná cena týchto výrezov vzrástla viac ako dvojnásobne v porovnaní s rokom 1990 indexom 2,11. Priemerná cena výrezov I. triedy akosti vzrástla indexom 1,86. Priemerná cena výrezov III.A a B triedy akosti má od roku 1991 až po koniec uvedeného obdobia rastúcu tendenciu. Priemerná cena výrezov I.triedy akosti v roku 1992 klesla a priemerná cena výrezov II.triedy akosti vzrástla. Avšak v roku 1993 priemerná cena výrezov I.triedy akosti naopak vzrástla, pričom cena výrezov II.triedy akosti klesla. V nasledujúcich rokoch 1994 a 1997 priemerná cena výrezov I.triedy akosti zaznamenala klesajúcu a v rokoch 1995 a 1996 rastúcu tendenciu.

Priemerná cena výrezov II.triedy akosti zaznamenala rastúcu tendenciu v rokoch 1994 a 1995 a klesajúcu v rokoch 1996 a 1997. Za celé sledované obdobie sa najviac zvýšila cena žrdí, a to konkrétne indexom 3,42. Najmenší cenový nárast zaznamenali výrezy I.akosti, a to indexom 1,63. Vývoj priemerných cien výrezov I., II. a III.A a B triedy akosti v rokoch 1990-1997 zachytáva obr.1.

Priemerné ceny banského dreva zaznamenali nárast až do roku 1993 a ďalej v rokoch 1995 a 1997. V rokoch 1994 a 1996 priemerné ceny banského dreva poklesli. Naopak priemerné ceny žrdí majú počas celého sledovaného obdobia rastúcu tendenciu. Priemerné ceny netriedeného dreva zaznamenali rastúcu tendenciu do roku 1993. V rokoch 1994 a 1996 ceny klesli, avšak v rokoch 1995 a 1997 opäť zaznamenali rast. Priemerné ceny lesných štiepok majú rastúcu tendenciu vo všetkých rokoch sledovaného obdobia s výnimkou roku 1995, kde klesli índexom 0,91. Priemerná cena palivového dreva v roku 1991 vzrástla v porovnaní s rokom 1990 najviac zo všetkých uvedených sortimentov, a to indexom 2,33 (z ceny 195 Sk/m³ až na 454 Sk/m³). V nasledujúcich rokoch 1992 a 1993 priemerná cena klesla. V období až do roku 1996 opäť zaznamenala cena palivového dreva rastúcu tendenciu. V roku 1997 trochu klesla.

Vývoj priemerných cien vyššie spomenutých sortimentov surového listnatého dreva (banské drevo, žrde, netriedené drevo, lesné štiepky a palivové drevo) v rokoch 1990 - 1997 zachytáva obr.2.

Obr.1. Vývoj priemerných cien výrezov I., II. a III.A a B triedy akosti

Obr.2. Vývoj priemerných cien sortimentov surového listnatého dreva (banské drevo, netriedené drevo, žrde, lesné štiepky a palivové drevo)

Tab.3. Prehľad indexov priemerných cien sortimentov surového listnatého dreva za roky 1990-1997 v štátnych organizáciách LN SR

Sortimenty	Index
	91/90	92/91	93/92	94/93	95/94	96/95	97/96	97/90
výrezy I.tridy	1,86	0,96	1,05	0,90	1,04	1,02	0,91	1,63
výrezy II.triedy	2,11	1,04	0,88	1,20	1,10	0,99	0,95	2,40
výrezy II.triedy A, B	1,43	1,22	1,12	1,01	1,10	1,13	1,02	2,52
banské drevo	1,71	1,09	1,13	0,96	1,13	0,91	1,38	2,92
žrde	1,76	1,04	1,05	1,03	1,05	1,10	1,49	3,42
netriedené drevo	1,85	1,26	1,11	0,98	1,32	0,91	1,17	3,19
lesné štiepky	1,77	1,04	1,07	1,20	0,89	1,05	1,01	2,45
palivové drevo	2,33	0,72	0,78	1,20	1,01	1,05	0,99	1,64

Prameň [2]

Záver

Podrobná analýza cenového vývoja sortimentov listnatej suroviny za sledované obdobie rokov 1990-1997 poukazuje na to, že nerovnaká úroveň rastu cien jednotlivých sortimentov zpôsobila vážnu disproporciu medzi kvalitou suroviny a jej cenou. Zatiaľ čo cena výrezov I. triedy akosti vzrástla za roky 1990 - 1997 indexom 1,63 (tab. 3), cena výrezov II.triedy akosti vzrástla indexom 2,4. Zo sortimentov určených pre ďalšie priemyselné spracovanie v smere základných výrobkov (rezivo, dyhy) najväčší cenový nárast zaznamenali piliarske výrezy III.A a B triedy akosti. Tým došlo k vzniku disproporcie napr. medzi cenou výrezov I. a III.triedy akosti (tab. 2), kde v roku 1990 cena výrezov I. triedy akosti bola asi 3-násobkom ceny výrezov III.A a B triedy akosti, avšak v roku 1997 už len 2-násobkom. Z toho reálne vyplýva, že pri nerovnakom navýšení cien reziva sa nutne znížila efektivita výroby listnatého reziva, a to bcz ohľadu na iné možné priaznivé faktory.

LITERATÚRA