Prípevok bol sčasti prednesený 2.3.2000 na sympóziu Nábytok '2000 v Nitre pri príležitosti konania jubilejného l0. ročníka medzinárodného veľtrhu Nábytok a bývanie. Táto čast' článku hodnotí desaťročné obdobie drevárskeho priemyslu, sprevádzané zmenami vlastníckych vzťahov centrálne riadeného hospodárstva na trhové. Ďalšia časť sa bude zaoberat' zmenami v nábytkárskom priemysle za rovnaké obdobie, stavom v zahraničných investíciách, v malom a strednom podnikaní ako aj výskume a vývoji.

Po zániku stredného článku riadenia v druhej polovici roku 1989 boli národné podniky prevedené na štátne podniky a postupne v I. a II. vlne privatizácie odštátnené a transformované do rôznych foriem súkromného vlastníctva. Po transformácii "velkého priemyslu" sa vytvorilo:

a) v drevárskom priemysle

• v I. kategórii podnikov s počtom 20 až 49 pracovníkov 42 organizácií s 9-% podielom produkcie,
• v II. kategórii podnikov od 50 až 299 pracovníkov 47 organizácií s 24-% podielom produkcie,
• v III. kategórii podnikov nad 300 pracovníkov 12 organizácií so 67% podielom produkcie,

b) v nábytkárskom priemysle

• v I. kategórii podnikov 26 organizácií so 6-% podielom produkcie,
• v II. kategórii podnikov 53 organizácií s 38-%podielom produkcie,
• v III. kategórii podnikov 18 organizácií s 56-% podielom produkcie.

Po skončení privatizácie vzniklu 101 drevárskych a 97 nabytkárskych podnikov s počtom nad 20 pracovníkov. Súčasný drevársky a nábytkársky priemysel na Slovensku je v plnom rozsahu privatizovaný. Pozostáva zo 144 výrobných podnikov drevárskeho priemyslu a 106 organizácií nábytkárskeho priemyslu. Súbežne v procese malej privatizácie i po jej skončení vznikli a vznikajú malé firmy do 20 pracovníkov a živnostníci so zameraním prevažne na individuálnu až malosériovú výrobu a renováciu výrobkov z dreva, predovšetkým nábytku.

Dôsledkom privatizácie je však trvalý pokles počtu vel'kých firiem. Z bývalých veľkých podnikov prepúšt'aním sa stávajú stredné a malé organizácie, čo sa prejavuje poklesom velkých a narastaním malých výrobných subjektov. Pod vplyvom tohto vývoja sa mení i charakter vel'kosériovej až hromadnej výroby na výrobu v menších sériách až individuálnu, ked' určujúcim faktorom veľkosti výroby sú požiadavky trhu. Tento vývoj negatívne ovplyvňuje využívanie vybudovaných výrobných kapacít s nepriaznivým dopadom na efektívnost výroby.

Drevársky a nábytkársky priemysel rovnako ako ostatné odvetvia priemyslu zaznamenal pokles produkčnej výkonnosti v prvých rokoch transformačného procesu. Viaceré výrobné kapacity boli budované okrem krytia domácich potrieb i na zabezpečenie exportu predovšetkým na východné trhy. Rozpadom tradičných trhov, znížením dopytu v týchto krajinách ako i na domácom trhu a tiež celosvetová recesia spôsobili postupne do roku 1993 zníženie využívania výrobných kapacít. Od roku 1994 využívanie výrobných kapacít sa zlepšilo, pretože sa podarilo eliminovat' tento pokles presmerovaním produkcie na náročnejšie trhy vyspelých ekonomtlc. Aj napriek tomu exportná výkonnost' je i naďalej neuspokojivá, pretože prílev zahraničných investícií ako aj nedostatočná realizácia nových rozvojových programov podnikateľských subjektov spôsobuje celkovú stagnáciu prestavby, čím sa nedosiahlo požadované zvyšovanie úrovne produkcic prejavujúcej sa v konkurenčnej pozícii. Udržanie rovnováhy a obnovenie dynamiky hospodárskeho rastu vyžaduje výraznejšie investície. Avšak kapitálová poddimenzovanost' spôsobuje, že efektívnost drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu sa stáva problematickou.

Pri hodnotení prekonávania transformačného procesu treba uviesť, že ani v roku 1999 hodnota produkcie nedosiahla úroveň roku 1989.

Privatizáciou výrobných podnikov dochádza k principiálnej zmene systému hospodárstva, čo si vyžaduje zásadnú zmenu v myslení a konaní všetkých hospodárskych subjektov. Touto razantnou zmenou u nás ako i v okolitých štátoch s centrálne riadeným hospodárstvom sme razom prišli o relatívne výhodné a nenáročné trhy. Nové trhové prostredie sa nám "neponúkalo" ale naopak bolo a je náročné až tvrdé. Neexistencia trhov, slabosť trhových prvkov a základných trhových štruktúr, ktoré po rozpade veľkých výrobných podnikov s určitou úrovňou vybudovaných obchodných oddelení a organizácií zaoberajúcich sa komerčnou politikou jednotlivých odvetví prakticky zanikli. Navyše bezbrehá liberalizácia cien materiálov, surovín a tovarov uvoľnila ich tvorbu a pri nízkej produktivite práce sa podniky odvetví dostali do t'ažkej, často neriešiteľnej situácie.

Drevársky priemysel

Už v počiatočnom období transformačného procesu hospodárstva v podnikoch drevárskeho priemyslu sa prudko znižovala výroba. Tento proces pokračoval do roku 1993, kedy produkčná výkonnost'odvetvia poklesla na 46 % roku 1989. Od roku 1994 výroba rástla priememe ročne o 560 mil. Sk.

V súčasnosti možno povedať, že objem produkcie podnikov nad 20 pracovníkov predstavuje približne 2/3 úrovne východiskového roku 1989.

Na dynamiku vývoja produkcie nepriaznivo vplýval výrazný pokles exportnej výkonnosti nábytkárskeho priemyslu v dôsledku straty trhov v RF, na ktorý úzko nadväzoval drevársky priemysel dodávkami polotovarov, a pokles kúpyschopnosti na domácom trhu vyvolaný prudkým znížením bytovej výstavby. Tento stav najviac postihol výrobcov stavebnostolárskej produkcie, dodávateľov piliarskych výrobkov a iných polotovarov pre nábytkársky priemysel. Boli odstavené dve prevádzky na výrobu drevotrieskových dosák. Počas hodnoteného obdobia poklesla predovšetkým výroba podvalov, drevených stĺpov, drevených paliet, bubnov a drevostavieb. Výroba dýh sa redukovala na 1/3 kapacít a produkcia preglejok predstavuje asi 40 % kapacít. Na druhej strane zvýšila sa výroba drevených vel'koplošných lamelových podlahovín a lepeného dreva šírkovým a dĺžkovým nadpájaním. Úspešne sa zaviedla výroba lepených šalovacích impregnovaných dielcov na báze ihličnatého reziva na export (obr.1).

Úroveň produkcie podnikov ovplyvnil prudký nárast malých firiem orientovaných prevažne na prvotné spracovanie dreva na rezivo, najčastejšie ihličnaté, ktoré značnú čast piliarskej hmoty "odčerpali", tzv. velkému priemyslu, v dôsledku čoho sa znížilo využitie výrobných kapacít vybudovaných na komplexné spracovanie dreva. Novovznikajúce i pôvodné prevažne malé firmy sa neorientujú na komplexné spracovanie s primeranou úrovňou finalizácie, ale ich výrobný proces často končí za "rámovkou", čo nepriaznivo ovplyvňuje speňaženie dreva s negatívnym dopadom na efektívnost' celého odvetvia.

Sprievodným javom procesu transformácie na trhové hospodárstvo je trvalý úbytok počtu pracovníkov v dôsledku poklesu výroby, ako i určitej prezamestnanosti z minulého obdobia. V súčasnosti počet pracovníkov "vel'kého priemyslu" dosahuje 11 635 osôb, čo od roku 1992 predstavuje zníženie o 27 % (obr. 2).

Rast produkcie v druhej polovici desaťročného obdobia a trvalý úbytok pracovníkov ovplyvňoval produktivitu práce z výroby tovaru na pracovníka za rok, ktorá z 325 tis. Sk v roku 1992 vzrástla na vyše 650 tis. Sk, čo je medziročne takmer 15 %. Jej rast bol rovnomerný v jednotlivých rokoch, pričom tempo rastu bolo rýchlejšie ako prírastok produkcie. Priemerná mesačná mzda v roku 1989 dosiahla takmer 9 000 Sk, čo je 80 % priemernej mzdy v priemysle, pričom produktivita práce len 54 % (obr. 3).

V odvetví spracovania dreva v druhej tretine tohto obdobia evidujeme mierny nárast pridanej hodnoty spracovaním, ktorá však od roku 1996 stagnuje a v ostatných rokoch klesá. Kým pridaná hodnota v minulom období dosahovala vyše 30 %, v roku 1998 "len" 26 %, čo dokumentuje pokles úrovne zhodnocovania dreva a potvrdzuje vysoký predaj polotovarov prevažne reziva na export. Takýto vývoj sa prejavuje na nízkej produktivite práce z pridanej hodnoty, nedostatočnej konkurenčnej spôsobilosti drevárskeho priemyslu a celkovej efektívnosti odvetvia. Úrovňou pridanej hodnoty zaostáva jednak za nábytkárskym priemyslom a v porovnaní s krajinami s vyspelou trhovou ekonomikou, kde pridaná hodnota sa pohybuje od 50 do 70 %, je tento stav vel'mi nepriaznivý (obr. 4).

Predaj produkcie podobne ako výroba sa do roku 1993 redukoval na 4,9 mld. Sk. Rast predaja evidujeme od roku 1994 v dôsledku zvýšeného exportu produkcie na vyspelé trhy Európy a zvýšením domácej spotreby. Do roku 1998 domáci predaj sa zvýšil o 1,6 mld. Sk a tvorí 55 % na predaji celkom a vývoz o 1,5 mld. Sk. Predaj tovaru celkom rástol medziročne priemerne o 620 mil. Sk, čo je takmer 13 %. Najväčší medziročný prírastok predaja bol v roku 1995 takmer 1,9 mld. Sk čo je 60-% podiel na zvýšení celkom.

Podiel predaja na vývoz na predaji celkom sa výrazne nemenil, vzrástol zo 43 % v roku 1993 na súčasných 45 %. V dôsledku toho sa podiel domácej spotreby mierne znížil, avšak absolútne vzrástol vyše 1,6 mld. Sk.

Predaj na vývoz sa zvýšil z 2,1 na 3,6 mld. Sk indexom 172,9 a v jednotlivých rokoch rástol nerovnomerne. Najväčší medziročný prírastok exportu bol realizovaný v roku 1994 v objeme 785 mil. Sk, čoje vyše 52 % z celkového prírastku za obdobie konjunktúry. Na druhej strane vývoz v roku 1996 poklesol o 165 mil. Sk a tento trend pokračoval i v roku 1997 (obr. 5).

Vo vývoze drevárskej produkcie prevažujú výrobky s nízkou mierou pridanej hodnoty predovšetkým reziva, ktorého objem predstavoval napr. v roku 1998 1 mil. m3. Predaj tovaru s nízkou úrovňou jeho zhodnotenia spôsobuje stratovosť celého odvetvia, ktorá je jeho sprievodným znakom celého obdobia transformačného procesu, čím sa zarad'uje medzi najmenej efektívne odvetvia priemyslu Slovenska.

Za ostatných sedem rokov podniky drevárskeho priemyslu preinvestovali vyše 3,5 mld. Sk. Úroveň investovania v jednotlivých rokoch bola diferencovaná. Rozdiel medzi najslabším rokom (1994) a rokom s najväčšou úrovňou investícií je až 630 mil. Sk. Všeobecne možno povedať, že investície v rokoch 1994 až 1997 mali rastúci trend, pričom v roku 1998 poklesli na polovicu roku 1997, pod úroveň priemernej hodnoty, ktorá predstavuje 520 mil. Sk. Z celkového objemu vložených investičných prostriedkov až 2/3 tvoria stroje, zariadenia a dopravné prostriedky a vyše 1/4 stavebné investície (obr. 6).

Z hľadiska zdrojov financovania najväčší podiel tvoria vlastné zdroje až 50 %, podiel úverov takmer jednu tretinu. Nedostatočný je vstup zahraničného kapitálu, ktorý v porovnaní s objemom investícií celkom je málo výrazný a bol vložený predovšetkým do výroby šalovacích dielcov v areáli Smrečiny, a.s. Banská Bystrica firmou DOKA, do Drevokombinátu Šariš KRONOSPAN, do stavebnostolárskej výroby (okná) Nové Mesto nad Váhom WESSER.

Z objemu investícií, ktoré podniky priemerne ročne vložili do modernizácie výrobno-technickej základne v porovnaní s hodnotou hmotného investičného majetku možno povedat', že cyklus obnovy výrobnej základne prevyšuje 12 rokov. Pri zohľadnení cenových vplyvov v dôsledku liberalizácie cien po roku 1989 cyklus obnovy je oveľa vyšší ako uvedená hodnota, ktorá v dôsledku rozdielnej úrovne investovania v jednotlivých podnikoch sa značne líši od spomenutého priemeru, čo spôsobuje, že technologická základňa zaostáva a negatívne ovplyvňuje konkurenčnú schopnosť firiem.

Drevná surovina

Vážnym problémom, ktorý ovplyvňuje výrobno-komerčné aktivity podnikateľských subjektov drevárskeho priemyslu a limituje jeho rozvoj, sú dodávky drevnej suroviny domácim spracovateľom. Okrem toho v posledných desaťročiach dochádza trvalo k zmene sortimentnej skladby dreva, ked podiel piliarskych guľatinových sortimentov klesá a zvyšujc sa podiel vlákninového dreva, Navyše v ostatnom čase značný objem surového dreva sa vyváža, čo výrazne zhoršuje ekonomickú situáciu výrobných organizácií.

Rozvoj malého podnikania po roku 1989 v spracovaní dreva a obchode s drevom zvýšil dopyt predovšetkým v sortimente ihličnatej suroviny. Naviac výrazný pokles domácej spotreby výrobkov z dreva a strata zahraničných trhov spôsobili nadmerný rast exportu surového dreva, ktorý v roku 1999 dosiahol vyše 20 %, pričom v roku 1989 vývoz dreva predstavoval len 2,5 % ročnej ťažby. V dôsledku tohto vývoja dochádza k nevyužívaniu vybudovaných výrobných kapacít predovšetkým piliarskych, ale i kapacít orientovaných na produkciu s vyššou pridanou hodnotou spracovaním.

Na druhej strane pre čast' sortimentov vlákninového dreva v objeme asi 500 tis. m3 nie sú vybudované kapacity predovšetkým na aglomerované vel'koplošné dosky ako základného konštrukčného materiálu na výrobu nábytku, kde už v súčasnosti cítit' určitý deficit tohto sortimentu, ktorý sa rieši dovozom. Výstavba kapacít na spracovanie vlákninových sortimentov surového dreva je investične vysoko náročná a pohybuje sa v rozpätí 1,0 až 1,5 mld. Sk. V súčasnej ekonomickej situácii podnikatel'ské subjekty odvetvia spracovania dreva nie sú schopné vytvorit' požadovaný objem finančných prostriedkov na realizáciu takýchto náročných projektov. Cesta prostredníctvom ingerencie štátu pri súčasnej úrovni tvorby zdrojov tiež nie je reálna. Ukazuje sa teda, že jedinou možnou cestou je vstup zahraničného investora. Takýto pozilívny trend dokumentuje pripravovaný rozvojový projekt na výrobu drevotrieskových dosák.

Súčasný stav v dodávkach surového dreva spôsobuje tiež pomerne vysoká hladina pohľadávok spracovateľských subjektov za dodanú drevnú surovinu. Okrem toho prílišná liberalizácia cien vrátane surového dreva vytvorila podmienky pre nekontrolovaný rast cien dreva pre výrobu.

Zo Zelenej správy Ministerstva pôdohospodárstva SR prerokovanej vládou SR vyplýva, že porastová zásoba dreva v ostatnom čase sa zvyšuje a v súčasnosti dosahuje vyše 200 m3 na ha, čo napr. oproti roku 1990 vzrástla o 12 % a v porovnaní s rokom 1980 sa zásoby dreva zvýšili o vyše 20 %. Z celkového bežného prírastku, ktorý ročne v lesoch SR prirastie o 12 mil. m3, ročný etát ťažby predstavuje vyše 40 %. Vychádzajúc z tohto vývoja a skutočnosti, že v nasledujúcom období dôjde k posunu nadnormálne zastúpených vekových stupňov do veku rubnej zrelosti, dá sa predpokladat' zvýšenie ťažobných možností v nasledujúcich rokoch.

Za posledné desat'ročia podiel základných sortimentov surového dreva sa menil. Najmarkantnejšie pri ihličnatej surovine, kde podiel guľatiny poklesol zo 64,2 % v roku 1980 na 52,2 % s výhladom v roku 2000, pričom v roku 1960 ihličnatá guľatina tvorila až 71,6 %. V sortimente listnatej suroviny pokles nebol taký výrazný. Podieľ guľatiny zo 46,7 % v roku 1980 sa mierne znižoval a v roku 2000 sa očakáva 40 % (v roku 1960 listnatá guľatina tvorila 47,1 %). Na druhej strane podiel vlákninového dreva rastie pri ihličnatej surovine z 30,2 % na 42 % a pri listnatej zo 42,8 % na 53 % v roku 2000.

Podľa výhl'adu tažieb surového dreva v rokoch 2005 až 2010 sa predpokladá ročná tažba dreva v objeme asi 6 mil. až 2010 sa predpokladá ročná ťažba dreva v objeme asi 6 mil. m3, pričom podiel ihličnatých a listnatých sortimentov sa bude pohybovat' takmer na rovnakej úrovni. V porovnaní so súčasným objemom vyťaženého dreva to znamená, že vzrastie objem listnatej suroviny asi o 600 tis. m3 ročne. Ihličnatá surovina zostane takmer na úrovni roku 1998, resp. mierne klesne, o 4 %.

Ak vychádzame z predpokladaných podielov základných sortimentov v dodávkach surového dreva, možno výhladovo do roku 2005 až 2010 očakávať, že podiel ihličnatého vlákninového dreva bude predstavovat' 1,2 mil. m3 a listnatého 1,4 mil. m3. Teda zo 6 mil. m3 vyt'aženého dreva 2,6 mil. m3 bude tvorit vlákninové drevo a 2,9 mil. m3 piliarska surovina. Pri zohladnení spotreby vlákninového dreva na existujúcich výrobných kapacitách v drevárskom a celulózovo-papierenskom priemysle zostáva na rozvoj technológií založených na dezintegrácii dreva okolo 700 tis. m3 suroviny. Zvyšok predstavuje palivové drevo a straty pri ťažbe. Tento objem sa ešte zvýši o sekundárne zdroje vznikajúce pri mechanickom spracovaní, predovšetkým vo veľkých podnikoch (závodoch), s kombinátnym charakterom výroby na asi 1 mil. m3 .

Vývoj sortimentnej skladby dreva, nadmerný vývoz a nedostatočná úroveň finalizácie spôsobujú nevyužívanie súčasných výrobných kapacít mechanického spracovania dreva a na druhej strane nedostatok kapacít na spracovanie vlákninového dreva. Z tohto pohladu problém drevárskeho priemyslu nespočíva v nedostatku kapacít, ale v ich reštrukturalizácii s orientáciou na finalizáciu drevárskej produkcie s vyššou pridanou hodnotou, v inovácii a hľadaní nových použití dreva. Vývoj ťažby guľatinových sortimentov ďalej napovedá, že môže dôjsť k určitému útlmu až redukcii počtu firiem na spracovanie ihličnatej suroviny, predovšetkým malých nerentabilných prevádzok s nízkou finalizáciou produkcie a neprimeranou úrovňou pridanej hodnoty spracovaním. V protiklade s tým vývoj ťažby vytvára predpoklady na rozvoj spracovania listnatých guľatinových sortimentov a následnej finalizácie predovšetkým vel'kých spracovateľov. Tento vývoj bude vyžadovat' značný objem investičných prostriedkov do modernizácie existujúcich výrob predovšetkým finálneho spracovania.

Trvalé zvyšovanie podielu vlákninového dreva vytvára reálny predpoklad na rozvoj technológií na báze dezintegrácie vlákninových sortimentov. Tieto technológie sú investične náročné a presahujú možnosti jednej firmy i celého odvetvia. Riešenie vidíme vo vstupe zahraničných investorov, kde okrem nových technológií na výrobu drevotrieskových a drevovláknitých dosák a zvýšenia zamestnanosti zabezpečia i prístup na európske obchodné teritóriá.

Východiskom pre formulovanie stratégie budúcnosti drevárskeho priemyslu je teda sortimentná skladba drevnej suroviny, z čoho vyplýva, že dynamizujúcim faktorom odvetvia spracovania dreva bude rozvoj technológií aglomerovaných materiálov a finalizácia produkcie v následných výrobných odboroch.