V prvej časti článku, uverejnenom v čísle 5/2000, bol opísaný vývoj drevárskeho priemyslu za ostatných desat' rokov. Táto čast' sa zaoberá zmenami v nábytkárskom priemysle za rovnaké obdohie, stavom v zahraničných invertíciách, v malom a strednom podnikaní, ako aj výskume a vývoji.

Nábytkársky priemysel

V nábytkárskom priemysle pokles produkcie pretrvával do roku 1994 - bola redukovaná na 4,8 mld. Sk, na úroveň okolo 45 % výrobných kapacít. Najväčší prepad výroby nastal v prvých rokoch transformácie štátnych podnikov na privátne spoločnosti. V nasledujúcom období dochádza k výraznému oživeniu predovšetkým v rokoch 1995 a 1996. Za tieto dva roky vzrástla výroba o takmer 1,6 mld. Sk, čo predstavuje vyše 16-% medziročný nárast. Po takomto výraznom medziročnom zvýšení v ďalších dvoch rokoch rast produkcie sa pribrzdil na úroveň 1 %. Na vývoj produkcie odvetvia mala vplyv jednak absorpčná schopnosť domáceho trhu ovplyvnená bytovou výstavbou a zníženou kúpyschopnosťou obyvateľstva, ako i stratou relatívne výhodných trhov, kde podiel vývozu predstavoval až 40 % objemu výroby nábytku (obr. 7).

Po takejto "šokovej terapii", vyvolanej zmenou vlastníckych vztahov, poklesom domácej spotreby a stratou zahraničných trhov, v nasledujúcich rokoch novovznikajúcim subjektom sa podarilo časť produkcie umiestnit' na vyspelé trhy západnej Európy, v dôsledku čoho sa export už od roku 1992 zvyšoval, čo sa prejavilo v postupnom raste výkonnosti nábytkárskeho priemyslu, vyjadrenej podielom vývozu na predaji celkom, ktorá v súčasnosti predstavuje 53 % oproti 31 % v roku 1992. V absolútnom vyjadrení to znamená medziročné zvýšenie o 326 mil. Sk.

Pokles domácej spotreby prebiehal až do konca roka 1994, odkedy sa zvyšovala, ale jej medziročný prírastok nebol taký výrazný ako export. Predaj nábytku na domáci trh z produkcie slovenských výrobcov nedosahuje úroveň domácej spotreby roku 1992. Od obdobia konjunktúry domáci predaj sa zvyšoval len veľmi mierne a dosahoval niečo vyše 100 mil. Sk ročne (obr. 8).

Takýto vývoj v nábytkárskom priemysle súvisel s dopytom po výrobkoch na zahraničných trhoch, predovšetkým západoeurópskych krajín. Možno teda povedať, že na dynamiku vývoja produkcie nábytku mal rozhodujúci vplyv export. Tento priaznivý vývoj, ktorý sa sľubne vyvíjal do roku 1996, ked' prírastok predaja na vývoz dosiahol výrazné zvýšenie, sa v roku 1997 takmer zastavil, odkedy doznievala konjunktúra v dôsledku určitej stagnácie západoeurópskych ekonomík, čo sa nepriaznivo prejavilo tiež v efektívnosti. Takýto vývoj bol často poznačený snahou výrobcov udržal si pozície na zahraničných trhoch aj na úkor poklesu realizačných cien tovaru pri raste nákladov výroby z dôvodu rastu cien surovín, polotovarov, materiálov a energetických vstupov, ako i rastu úrokových sadzieb z prevádzkových a investičných úvěrov, kurzových rozdielov apod. Taktiež domáce krytie dopytu bolo nepriaznivo ovplyvňované zahraničnou konkurenciou z dôvodu vysokej liberalizácie obchodu, čo spôsobuje vysoký dovoz nábytku často za nízke ceny, avšak na úkor úrovne dizajnu, kvality použitých materiálov, presnosti opracovania a precíznosti prevedenia.

Ak by dovoz nábytku zo zahraničia i naďalej rástol tempom predchádzajúcich rokov, nemožno očakávat', že domáca spotreba nábytku z produkcie slovenských nábytkárov výrazne ovplyvní dynamiku odvetvia. Okrem toho úroveň domácej spotreby bude v budúcnosti ovplyvňovat' markantný pokles populácie. Vychádzajúc z uvedeného vývoja možno predpokladať, že určujúcim faktorom vývoja nábytkárstva bude i naďlej export, čo od výrobných subjektov bude vyžadovať produkciu porovnateľnú s úrovňou krajín EÚ.

Tak ako v iných priemyselných odvetviach i v nábytkárskom priemysle dochádza trvalo k úbytku pracovníkov, čo vyplýva jednak z prezamestnanosti v predchádzajúcom období, poklesu výroby, ale aj z dôvodu postupného odčleňovania nevýrobných a obslužných činností v rámci transformácie a reštrukturalizácie podnikov. V roku 1999 počet pracovníkov dosiahol takmer 10 500 osôb, čo len za ostatných sedem rokov je pokles o vyše 7 500 zamestnancov. K vývoju zamestnanosti okrem spomenutého prispel i hospodársky úpadok niektorých podnikov, ktoré sú už dnes v konkurze alebo v likvidácii. Medziročne počet pracovníkov sa znižoval v priemere takmer o 10 % (obr. 9).

Na druhej strane v procese malej privatizácic vzniklo veľké množstvo malých firiem do 20 pracovníkov a živnostníkov orientovaných prevažne na produkciu pre domáci trh a renováciu nábytku. Ich podiel na produkcii odhadujeme na 15 až 20 %, ale zamestnanosťou oveľa viac, čo potvrdzuje i vyše 6 000 udelených živností (obr. 10).

Markantný úbytok pracovníkov a rast výroby pozitívne ovplyvňoval vývoj produktivity práce z výroby tovaru, ktorá predstavuje vyše 600 tis. Sk na pracovníka za rok. Jej výška je len 65 % úrovne produktivity priemyslu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dosahovanou produktivitou práce nábytkársky priemysel ďaleko zaostáva za produktivitou európskych krajín. Medziročný prírastok produktivity práce z výroby je vyšší ako rast priemernej mesačnej mzdy. Priemerná mesačná mzda v nábytkárskom priemysle dosiahla 9 500 Sk a je len na úrovni 83 % priemernej mzdy priemyslu, avšak v porovnaní s produktivitou práce je v relácii (obr. 11).

Dôležitým ukazovateľom vyspelosti organizácie je pridaná hodnota spracovaním, ktorej vývoj v nábytkárskom priemysle bol odlišný ako v spracovaní dreva. Pridaná hodnota rástla už od roku 1992 priemerne ročne takmer 15 %. Zvyšoval sa i podiel pridanej hodnoty, ktorý z 26 % v roku 1992 vzrástol na 32 %. Dosahovaná úroveň pridanej hodnoty a vývoj pracovníkov pozitívne ovplyvňovali produktivitu práce z pridanej hodnoty, ktorá za obdobie konjunktúry medziročne sa zvyšovala v priemere o 18 %. Jej rast bol rýchlejší ako prírastok priememej mesačnej mzdy, čo znamená, že vyplatené mzdy nepôsobili inflačne. Výška produktivity práce z pridanej hodnoty na pracovníka vo výrobe nábytku tvorí len 54 % pridanej hodnoty v priemysle. V porovnaní s drevárskym priemyslom je táto hodnota vyššia o 18 %. Z úrovne pridanej hodnoty spracovaním a produktivity vychádza,že v nábytkárskom priemysle, kde je vyššie zhodnotenie dreva, je i tento podiel vyšší, čo sa prejavuje na relatívne priaznivejšej efektívnosti výroby.

Východisko k zvyšovaniu produktivity práce vôbec je v technike, technologických spôsoboch výroby, organizácii výroby, úrovni vyspelosti ľudí a využitia ich tvorivých invencií, čo vedie k posilneniu konkurenčnej schopnosti. Cesta k efektívnosti vedie tiež cez znižovanie nákladov odstraňovaním plytvania, šetrením, používaním optimálnej materiálovej skladby, lebo to nevyžaduje vynakladat' finančné prostriedky ani prácu.

K uvedenému vývoju produkčnej výkonnosti nábytkárskeho priemyslu prispeli tiež investičné technicko-rozvojové aktivity jednotlivých firiem, smerované do rozšírenia a inovácie. Popri tomto neľahkom vývoji odvetvia sa investičná činnosť nezastavila. Za roky transformačného procesu podniky nábytkárskeho priemyslu do rozvojových technicko-investičných akcií vložili priememe ročne takmer 520 mil. Sk. Vývoj investovania mal rastúci trend do roku 1994, kedy objem prostriedkov dosiahol 825 mil. Sk. Počnúc rokom 1995 ročný objem investičných prostriedkov sa znižoval až do roku 1997, kedy dosiahol len 69 % priemernej hodnoty. Z objemu investičných prostriedkov až 65 % tvoria stroje, zariadenia a dopravné prostriedky a 30 % budovy a stavby (obr. 12).

Výška investícií v jednotlivých rokoch bola výrazne diferencovaná a predstavuje vyše 50-% rozdiely. Podľa zdrojov financovania najväčší podiel predstavujú vlastné zdroje vo výške 56 %. Podiel úverov presahuje 25 %. Podiel zahraničného kapitálu v porovnaní s objemom vložených investičných prostriedkov celkom nie je vysoký. Markantný vstup zahraničného kapitálu realizovala firma Swedwood do podniku Spartan Trnava na výrobu skriňového nábytku a Jasná Závažná Poruba s orientáciou na produkciu nábytku z prírodného dreva. Objem vyrobenej produkcie týchto podnikov sa z 99 % realizuje na vývoz.

Z objemu investícií, ktoré podniky priemerne ročne vložili do modemizácie výrobno-technickej základne v porovnaní s hodnotou hmotného investičného majetku v obstarávacej cene znamená, že pri uvedenej úrovni investovania cyklus obnovy výrobnej základne je rýchlejší ako v drevárskom priemysle. Vo vzťahu k úrovni hmotného majetku v zostatkovej cene vyplýva, že priemerná opotrebovanosť je nižšia ako 50 %.

Výška investícií v jednotlivých podnikoch sa značne líši od uvedenéhó priemeru v dôsledku čoho úroveň obnovy výrobných prostriedkov výrazne zaostáva a v značnej časti je opotrebovanosť vyššia ako uvádzaný priemer. Teda v časti organizácií sa nezabezpečuje ani jednoduchá reprodukcia a ich technická základňa morálne a fyzicky zaostáva. V nadväznosti na to sa nedá predpokladat, že na takejto technickej úrovni zariadení je možné zabezpečiť konkurenčne schopnú produkciu, ako základnú podmienku pre udržanie a zvýšenie exportnej výkonnosti produkcie.

Výrobková inovácia

Počas desaťročného obdobia transformačných zmien, ktorým nábytkársky priemysel prechádzal, možno pozorovať pozitívny vývoj inovačných aktivít v celom rozsahu vyrábanej produkcie. Markantný posun nastal predovšetkým v tvorbe a výrobe detského, kuchynského a nebytového nábytku.

V sedacom čalúnenom nábytku sa rozšíril sortiment celočalúnených súprav s dôrazom na polohu sedenia, v rôznej kvalite materiálov a farebného prevedenia nábytkovej látky, od jednoduchých strohých tvarov až po súpravy z materiálov cenovo náročnejších (koža, kvalitná nábytková látka) s dokonalým vypracovaním čalúnenia a precíznym opracovaním drevených prvkov, čomu zodpovedajú i cenové relácie.

Evidentný je i vývoj v sortimente jedálenských bytových stolov, kde sa preferuje masív z tvrdých druhov dreva s dokonale upravenou stolovou doskou dyhovaním, často v prevedení z netradičných drevín. Vel'ký dôraz sa kladie okrem výtvarného riešenia i na funkčnost.

V spálňovom nábytku dominujú zostavy pozostávajúce prevažne z velkých úložných priestorov skriňových zostáv s horizontálnym a vertikálnym členením a vnútorným vybavením, čo sfunkčňuje výrobok a zvyšuje jeho úžitkovú hodnotu. Za významné v lôžkovom nábytku považujeme rozsah uplatňovania spodného pruženia ložnej plochy najčastejšie prostredníctvom predpätých drevených lamiel vol'ne osadených do príchytných segmentov, ktoré v dôsledku radiálneho a forzného pohybu lamelky umožňujú prispôsobovať ložnú plochu polohe ľudského tela počas odpočinku, a tým eliminovať možné deformácie predovšetkým chrbtice. Vrchné pruženie najčastejšie prezentuje sendvičová konštrukcia z vrstiev výplňových pružiacich materiálov, predovšetkým na báze mäkkých polyuretánov rôznej hustoty, s horizontálnym a vertikálnym perforovaním. Dokonalosť vrchného pruženia sa docieli kombináciou materiálov primeranej tuhosti, s dostatočnými tepelnoizolačnými vlastnosťami a ich savosťou.

Produkciu do interiérov obývacích izieb reprezentujú ešte vo velkom rozsahu nábytkové komplety (steny), menej sektorové zostavy. Objavujú sa i riešenia ako zariadóvacie systémy s vysokým stupňom variability, čo by mohla byt cesta tvorby a výroby sortimentu nábytku zodpovedajúca súčasným trendom vývoja a potrebám či požiadavkám formujúceho sa životného štýlu s akcentom na funkčnosť a využívanie (zabudovanie) technických vymožeností, slúžiacich na aktívnu relaxáciu pri zohľadnení solventnosti najmä mladých rodín.

Výraznejšie zastúpenie z hľadiska kvality ako i úrovne výtvamého a konštrukčného riešenia je v oblasti detského a mládežníckeho nábytku, pri ktorom sa vychádza z ekologických aspektov preferovaním prírodného dreva ako masív alebo dyha. Tento trend sa odvíja od formujúceho sa ekologického myslenia a konania, ktoré bude ešte narastať pod vplyvom snáh o ekologizáciu výrob a ekológiu prostredia. Výraznejšie sú zastúpené nábytkové elementy (poličky, regály, mobilné kontajnery a iné prvky), slúžiace na uloženie predmetov a zabudovanie technických civilizačných vymožeností, podporujúcich hravosť, fantáziu, tvorivosť, ako i rozvoj technických, výtvarných, estetických, citových a iných vlastností.

V tvorbe a výrobe kuchynského nábytku je výrazný posun, podmienený technológiou vákuového lisovania termoplastickej fólie najčastejšie s imitáciou štruktúry dreva predných reliéfovaných plôch z polotvrdej vláknitej dosky. Rozšíril sa i rozsah farebného prevedenia predných plôch i pracovnej dosky s osadením drezu z rôznych materiálov, tvaru a povrchovej úpravy. Častejšie sa využíva masív, ktorý výrobku dodáva vyššiu estetickú hodnotu. Za dôležité pri riešení považujeme funkčnosť a aplikáciu ergonometrických kritérií.

Najdynamickejší rozvoj v ostatných rokoch zaznamenal nebytový nábytok, predovšetkým kancelársky. Je vyrábaný ako štandardný na bežné zariadenie interiéru kancelárií pre nenáročných zákazníkov alebo v nadštandardnom až luxusnom prevedení a špičkového dizajnu, vyrábaný prevažne individuálne v závislosti od požiadavky na plnenie kritéria reprezentatívnosti. V ostatných rokoch sa dostáva do popredia prútený nábytok v najrôznejších aplikáciách riešenia.

Vo všeobecnosti možno povedať, že je zrejmá tendencia návratu k prírodným materiálom ako reakcia na snahy o zdravé životné prostredie. Bohatost' farebného prevedenia prakticky nepozná obmedzenia a je ovplyvňovaná tendenciami vývoja módy. Atribútom tvorby nábytku je viacfunkčnosť ako jeho pravá hodnota, určujúca nadštandardnosť až luxus, ktorý sa nevyjadruje kvantitou ani leskom, ale kvalitou.

K výrobkovej inovácii možno vo všeobecnosti povedat, že pri zariaďovaní obydlia prevláda snaha po niečom vlastnom, osobitom, vyplývajúcom z individuálnych potrieb a požiadaviek s akcentom na tvarovú čistotu a ľahkosť. Zariaďovanie obydlia je ovplyvňované tiež spôsobom bývania, vychádzajúceho z rozmerov bytového priestoru vytvoreného v rámci komplexnej bytovej výstavby, ked' limity cien obmedzovali realizovať návrhy zaručujúce vyšší štandard bývania.

Z predvádzaných exponátov hodnoteného obdobia vyplýva, že inovačné aktivity subjektov nábytkárskeho priemyslu pozitívne ovplyvňovali úroveň výtvarnej tvorby nábytku v celom spektre návrhov od jednoduchých tvarov cez štandardné a náročné výtvarné riešenia až po bizarné či extravagantné stvárnenia.

Zahraničný kapitál

Na základe predchádzajúceho hodnotenia drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu možno povedať, že v doterajšom vývoji v štruktúre investícií prevažujú vlastné zdroje a úvery. V etape transformácie hospodárstva, ked' tvorba finančných prostriedkov na rozvojové.programy nie je dostatočná, významnejšiu úlohu zohráva zahraničný kapitál, ktorého úroveň ani zďaleka nezodpovedá potrebám.

Zahraničné priame investície, ktoré boli vložené do drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu vykazujú pomerne vysokú dynamiku. Mali charakter významných investícií, ktoré pozitívne ovplyvňujú exportnú výkonnost odvetví, predovšetkým v nábytkárskom priemysle, kde ich podiel dosahuje takmer 40 %. Za najvýznamnejšie investičné akcie so zahraničnou majetkovou účasťou považujeme Spartan Trnava, Jasná Závažná Poruba, Doka Banská Bystrica s takmer 100% podielom vývozu produkcie. V súčasnosti sa pripravuje ďalšia významná rozvojová akcia v Malackách, s orientáciou na výrobu trieskových dosák a skriňového nábytku.

Je zrejmé, že pri zabezpečovaní rozvojovej hospodárskej politiky v dôsledku úrovne tvorby disponibilných finančných prostriedkov na rozvojové programy, organizácie odvetví nevystačia len s vnútornými akumulovanými zdrojmi. Bude potrebné zintenzívniť činnosť na zvýšenie prílevu zahraničného kapitálu na realizáciu predovšetkým strategických investícií v kontexte s potrebami reštrukturalizácie odvetví, ktorá je determinovaná vývojom drevnej suroviny.

Opatrenia z úrovne ústredných orgánov štátnej správy na zvýšenie prílevu zahraničných investícií v oblasti colnej politiky, ktoré pôsobia motivačne, sa realizujú. Na podporu dovozu špičkovej technológie sa uplatňujú opatrenia smerujúce k zníženiu dovozného cla pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou.

Pri posudzovaní priamych zahraničných investícií sú prioritné tie vstupy, ktoré okrem spracovania a zhodnotenia domácich surovín zabezpečujú nielen rozšírenie kapitálových zdrojov, ale aj prístup k transferu nových technológíí a na trhy vyspelých ekonomík. Na ďalšie obdobie možno teda očakávať od zahraničného kapitálu predovšetkým jeho účasť na technologickej modernizácii a pomoc pri rozširovaní trhového priestoru.

Pre drevársky a nábytkársky priemysel podobne ako aj iné priemyselné odvetvia je príznačné, že tempo rastu investícií nie je vyvolané nedostatkom výrobných kapacít, ale nevyhnutnost'ou ich modernizácie a technickej reštrukturalizácie. Modernizácia a technicko-technologická reštrukturalizácia výrobných kapacít je základným dlhodobým predpokladom pre udržanie a rozvoj konkurenčnej schopnosti. Vzhľadom na to, že absorpčná schopnosť domáceho trhu je determinovaná ekonomickým rozmerom Slovenska, otázky konkurencieschopnosti úzko súvisia s otázkami alokácie produkcic na vyspelých zahraničných trhoch. Cesta k udržaniu a rozvoju konkurenčnej schopnosti vedie cez aplikáciu nových technológií a inovácií, smerujúcich k vyššej produkcii tovarov s vysokou mierou pridanej hodnoty spracovaním, čo prispieva aj k riešeniu politiky zamestnanosti.

Popri procese štrukturálnej prestavby realizáciou rozvojových programov ďalší vývoj bude ovplyvňovaný i tendenciami na svetových trhoch v dôsledku prebiehajúcej globalizácie, rastom vedecko-technickej spolupráce i tým, ako sa podarí splnit podmienky súvisiace so vstupom do integrujúceho sa európskeho procesu.

Zhrnutie hodnotenia

Z hodnotenia desatročného obdobia prechodu na trhové hospodárstvo vo všeobecnosti vyplýva, že v spracovaní dreva je nízka miera finalizácie, ked' vstupy do výroby sa nedostatočne zhodnocujú pri dosahovaní neprimeraného podielu pridanej hodnoty. Prejavuje sa to v nedostatočnej výkonnosti, ktorá podmieňuje úroveň produktivity práce a konkurenčnej spôsobilosti. Zvrátiť tento nepriaznivý stav bude možné len realizáciou rozvojovej stratégie, ktorá sa musí spájať s reštrukturalizáciou.

Pre súčasné trhové prostredie je štruktúra drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu nevhodná, pretože vznikala v odlišnom hodnotovom systéme centrálne riadeného hospodárstva a neriadila sa vždy trhovými zásadami. Je dôsledkom budovania rozsiahlych priemyselných zoskupení (podnikov) a v rámci nich vel'kých výrobných závodov so sériovou až hromadnou výrobou a s realizáciou vývozu produkcie takmer výlučne na "jeden" trh (RF) s nenáročným zákazníkom. Dizajnom, technológiou výroby a kvalitou na priemernej úrovni, s relatívne nízkou produktivitou práce a nízkou mierou trhóvej flexibility.

Existujúci stav do určitej miery ovplyvňovala príliš rýchla privatizácia, ktorá v týchto odvetviach prebehla prakticky v I. vlne. Jej účinky sa dnes nedajú úplne odhadnúť. Súbežne s transformáciou "vel'kého priemyslu" sa síce vytvára prispôsobivý a nákladovo nižší malý a stredný priemysel, avšak s nedostatočnou úrovňou vzájomnej previazanosti. Pomerne rýchlou privatizáciou a liberalizáciou obchodu sa podniky dostali do priamej konfrontácie s priemyselnými štruktúrami okolitých štátov, predovšetkým s krajinami s vyspelou trhovou ekonomikou, do veľmi silného konkurenčného tlaku. Navyše podniky nedisponujú dlhodobo dominantnými výrobkami a výrobnými programami, ktorými by mohli konkurovať. Podnikom často nie sú jasné tendencie a štrukturálne zmeny, ktoré nové hospodárske podmienky nevyhnutne potrebujú.

Pri hodnotení odvetví drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu je potrebné vychádzať z konkurenčnej možnosti jednotlivých výrobných organizácií a schopnosti ich budúceho rozvoja.

Malé a stredné podnikanie

Ekonomický vývoj odvetví spracovania dreva a výroby nábytku, ktorý sme uvádzali v predchádzajúcich statiach, sa týka organizácií s počtom nad 20 pracovníkov. Na produkcii výrobkov z dreva v súčasnosti sa výrazne podieľajú i malé a stredné firmy do 20 pracovníkov. Predpokladáme, že ich podiel dnes predstavuje okolo 20 % produkcie a podiel počtu pracovníkov je oveľa vyšší.

Rozvoj malého a stredného podnikania, ktoré v drevárskom a nábytkárskom priemysle je dané charakterom a technológiou výroby, má svoje opodstatnenie a možno predpokladať, že bude narastať a jeho podiel sa bude zvyšovať predovšetkým vo výrobe nábytku a renovácii. Potvrdzujú to i skúsenosti z krajín s rozvinutou trhovou ekonomikou. Tie v nich predstavujú až 80 % počtu podnikateľských subjektov a vytvárajú až 70-% podiel na zamestnanosti. Malé a stredné podnikanie tak ako v iných odvetviach priemyslu i v ekonomike drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu má svoje opodstatnenie, je jeho súčasťou. Jeho prednosti spočívajú v tom, že:

• je schopný absorbovať značný počet nezamestnaných vytváraním pracovných miest s relatívne nízkym kapitálovým vstupom,
• má lepšie možnosti využitia zmien technológie výroby, výsledkov inovačných procesov, výskumu a vývoja,
• má lepšie možnosti rýchlejšieho prispôsobenia požiadavkám trhu pri nižších režijných nákladoch,
• má dobré predpoklady lepšieho využitia obslužných výrob veľkých podnikov.

Dôsledná podpora rozvoja malého a stredného podnikania popri rozvíjaní "veľkeho priemyslu" má osobitný význam hlavne v regiónoch, v ktorych sú podniky v krízovom stave. Práve v týchto prípadoch sa často ukazuje životaschopnos´t malých firiem.

Malo by byť v záujme všetkých, ktorí participujú na spracovaní dreva a jeho zhodnocovaní, nájsť vhodný model spolupráce či spolužitia "malého a veĺkého priemyslu". Vyžaduje si to väčšie prepojenie činnosti zamestnávateľských zväzov a dobrovoľných organizácií združujúcich malovýrobcov, ako je napríklad "Cech stolárov" alebo iných zoskupení.

Výskum a vývoj

Neodmysliteľnou súčasťou komerčnej úspešnosti výrobných subjektov a ich podnikateľskej prosperity je i účasť výskumu a vývoja na realizácii výrobkových a technologických inovácií, ktorá v súčasnosti nedosahuje požadovanú úroveň. V procese prebiehajúcej transformácie hospodárstva finančné prostriedky do výskumu a vývoja boli postupne redukované, čo spôsobovalo výrazný úbytok pracovníkov v tejto oblasti. V ostatných rokoch sa utlmilo financovanie vedecko-technických projektov s podielovým financovaním štátu a výrobnej sféry. Navyše v roku 1999 došlo k prerušeniu systému podpory nových vedecko-technických projektov zo štátneho rozpočtu a ani na rok 2000 sa neuvažuje s podporou novozačínaných projektov.

V dôsledku tohto vývoja a vzhľadom na nedostatok finančných zdrojov v samotných výskumných a vývojových ústavoch, ako i v podnikovej sfére, bola kontinuita viacerých riešení prerušená, pričom niektoré riešiteľské tímy pre určité špecifické oblasti boli redukované na minimum, až likvidované. Navyše výrobná sféra, ktorá tiež nevytvára potrebný objem disponibilných finančných zdrojov neprejavuje dostatok záujmu o riešenie výrobno-technických problémov, čo ešte zhoršuje súčasný stav.

V protiklade s vývojom u nás, v priemyselne vyspelých štátoch sú náklady na výskum a vývoj oveľa vyššie a pohybujú sa na úrovni 2 až 5 % z tržieb odvetví, čo potvrdzuje i markantný rozdiel v technickej vyspelosti samotného výrobného procesu i úrovni jeho výsledkov prejavujúcich sa v kvalite produkcie a jej vysokej konkurenčnej spôsobilosti.

Nadväzne na túto problematiku je potrebné podotknúť, že dnešné úspechy vo výrobno-komerčnej činnosti sú závislé od využívania technických vymožeností. Je to svet techniky a technikov. Príznačným javom tohto obdobia transformačných zmien hospodárstva však je, že práve technici spolu s výskumnými a vývojovými pracovníkmi sa dostávajú na okraj tohto diania, aj napriek tomu, že tento technický svet vybudovali.

Záver

V článku sme sa pokúsili zhodnotiť vývoj v drevárskom a nábytkárskom priemysle za ostatných desať rokov charakteristických zmenou vlastníckych vzt'ahov, prechodom centrálne riadeného hospodárstva na trhové a jeho integrácie do hospodárskych štruktúr európskeho spoločenstva. Desaťročný nel'ahký zápas často o prežitie nám napovedá, že po počiatočných problémoch sprevádzaných poklesom produkčnej výkonnosti, v druhej polovici tohto obdobia jeho krivka nadobúda progresívny trend, čo dáva optimizmus do budúcnosti.