Konštatovanie v závere akademickej diskusie za okrúhlym stolom [1] k problematike d'alšieho rozvoja LH a DSP, že obidve odvetvia sú nepripravené na vstup do EÚ v úlohe rovnocenného partnera je pravdivé, no pre ekonomiku SR nelichotivé. Hľadanie východiska vyžaduje objektívne zhodnotenie podmienok prechodu týchto odvetví do trhového hospodárstva a ich zvládnutie v zabezpečovaní konkurenčnej schopnosti s krajinami EÚ, v produktivite, v kvalite výrobkov, v stupni finalizácie a v speňažení dreva.

Pri posudzovaní DSP ako celku možno konštatovať, že celulózo-papierenský priemysel SR, s výnimkou Bukózy Vranov, zvládol v transformačnom procese ekologizáciu výroby, výrobkovú reštrukturalizáciu a primeranú modernizáciu s úspešným uplatnením významného podielu výrobkov na zahraničnom trhu. Doterajšiu stabilitu tohto výrobného odboru podporila lepšia technická vybavenosť pred transformačným procesom, nenarušená celistvosť podnikov demonopolizáciou a živelným podnikaním drobnopodnikateľov. Významnú úlohu zohral vstup zahraničného kapitálu priamym vstupom a formou zahraničných úverov. K ekonomickej stabilite prispela aj dlhodobá stabilita cien vlákniny, hlavne listnatej, po celoplošnej liberalizácii cien dreva. Ak toto odvetvie úspešne prekoná súčasné úvery, má pre vstup do EÚ primerané postavenie. Otvorenou ostáva ekologizácia a modernizácia výroby celulózy z buka s riešením spracovania prebytkovej listnatej vlákniny. Riešit' ju možno kapitálovým prepojením so š. p. Lesy SR alebo získaním zahraničného investora.

Z pohľadu nepripravenosti na vstup do EÚ ostáva posúdiť príčiny tohto stavu v lesnom hospodárstve a v drevárskom a nábytkárskom priemysle.

Podmienky v transformačnom období v LH a DNP

Súbežne so začatím zmeny vlastníckych vzťahov výrobnej základne DSP, po cenovej liberalizácii dreva, došlo po voľbách v roku 1992 k zrušeniu Ministerstva lesného a vodného hospodárstva, ku ktorému patril aj drevospracujúci priemysel. LH sa ako samostatná sekcia pričlenilo k MP SR a DSP ako odbor sekcie chemického a spotrebného priemyslu bol pričlenený k MH SR len ako odbor.

Rozdelenie zodpovednosti za prírodný reťazec les drevo, podobný ako je poľnohospodárstvo a potravinárstvo, s autonómnym postavením lesníckej sekcie v pôsobnosti MP SR, paralyzovalo možnosť v spoločnom vedení viest dialóg o národohospodárskych záujmoch lesného hospodárstva a spracovateľov dreva v transformačnom období. Aktívny dialóg s hľadaním optimálnych vzťahov si vyžadovali vlastnícke a štrukturálne zmeny odberateľskej sféry a sčasti aj zmeny vlastníckych vzťahov v LH, v ktorých sa zachovalo dominantné postavenie štátnych lesov. Vplyvom zmeny štruktúry výrobcov a vznikom silného zastúpenia obchodných či priekupníckych firiem došlo k výraznému rozdielu medzi ponukou a dopytom dreva, hlavne ihličnatého, ľahko odbytovateľného v blízkom Rakúsku.

Do roku 1991 spracovanie všetkej vyťaženej piliarskej guľatiny, včítane dovozovej vo výške 100 až 150 tis. m³, zabezpečovalo 60 píl v rámci vtedajších národných podnikov a 20 až 25 malých píl v rámci LH a miestneho hospodárstva. Pritom tieto píly neboli z väčšej časti využívané na dve zmeny. Od roku 1991 vzniklo mnoho nových menších i väčších píl, s doteraz neupresneným počtom. Podľa neúplných podkladov v katalógu profesného adresára a šetrenia v niektorých regiónoch sa ich počet odhaduje na 250 až 300. V tom je zahrnutých aj 21 píl pri odštepných závodoch š. p. Lesy SR, ktoré spracovávajú 185 tis. m³ hlavne ihličnatej guľatiny. Počet vývozcov dreva tiež nie je v dostupných podkladoch zverejnený.

Dopyt prevyšujúci ponuku a narušené finančné toky u dlhodobých odberateľov piliarskych výrezov sa nestali v štátnych lesoch podnetom na hľadanie možnosti tuzemského spracovania ponúkanou kapitalizáciou pohľadávok majetkom dlžníkov, prenájmom odstavených píl alebo porezom vo mzde. Zvolil sa bezproblémový predaj dreva lepšej akosti predajcom dreva na vývoz a budovanie d'alších píl, prakticky na úkor štátneho rozpočtu. Pri rastúcom predaji dreva na vývoz, ktorý sa zvýšil z asi 100 tis. m³ v roku 1991 na 700 tis. m³ v roku 1994, na 1,1 mil. m³ v roku 1997 a na okolo 1,2 mil. m³ v roku 1999, riešili spracovatelia v DNP svoje prežitie s udržaním pracovných miest aspoň tlakom na obmedzenie exportu.

Ekonomické výsledky DNP a LH v transformačnom procese

Dosiahnutú ekonomickú úroveň priemyselného spracovania dreva v potransformačných podmienkach najprehľadnejšie vyjadruje hospodársky výsledok. Na obr. 1 je uvedený dosiahnutý hospodársky výsledok v drevárskom, nábytkárskom a celulózo-papierenskom priemysle od roku 1994 do roku 1998 [2]. Dlhodobý záporný výsledok nevytvoril v DNP kapitálové predpoklady na pokračovanie celoplošných inovačných procesov na zvyšovanie finalizácie reziva a na modernizáciu nábytkárskej výroby, začatých po roku 1989. Došlo prakticky k zastaveniu inovačných procesov vo firmách bez zahraničného kapitálu. Nepriaznivá ekonomická situácia aj vo firmách s primeranou technickou úrovňou a neúnosné ekonomické podmienky sa nežiaduco prejavili v poklese kmeňového imania v DNP (obr. 2 [2]). Dôsledky sa prejavili znižovaním finalizácie rezíva, zvýšením exportu surového reziva a poklesom konkurenčnej schopnosti vyrábaného nábytku na domácom a na zahraničnom trhu. p

Obr. 1. Vývoj hospodárskeho výsledku v drevárskom (DP), nábytkárskom (NP) a celulózo-papierenskom priemysle (CPP) v rokoch 1994 až 1998 [2] p

0br. 2. Vlastné imanie DP, NP a CPP v rokoch 1995 až 1998 [2]

Od roku 1991 zabezpečovali š. p. LH reprivatizáciu pôvodným vlastníkom, čím sa znižovala výmera lesov obhospodarovaná štátnymi podnikmi. Vplyv znižovania štátom obhospodarovaných lesov na pokles stavu pracovníkov, na rast nákladov a tržieb zaznamenáva tab. 1 [3]. Z výsledkov zhrnutých v tab. 1 vyplýva, že trhová ekonomika v raste produktivity v š. p. lesného hospodárstva prakticky absentuje aj v porovnaní s nákladmi na výrobné činnosti v obecných a mestských lesoch, na čo poukázal aj Lesnícky výskumný ústav už v roku 1996 [4]. Porovnanie nákladov najednotlivé výrobné činnosti zhrnuli do taburky 2. Porovnané výsledky v tab. 1 a v tab. 2 poukazujú na významné rezervy v hospodárení v štátnych lesoch, ktoré môžu významne podporit konkurenčnú schopnost výrobkov DNP.

Priemyselným spracovaním sa v SR v roku 1998 zhodnotil 1 m³ dreva na okolo 9500 Sk a dosiahla sa výroba tovaru v podnikoch nad 20 pracovníkov 35 mld. Sk a celkový vývoz výrobkov z dreva 27 mld. Sk. Tým sa priemyselným spracovaním dreva zhodnocuje hektár hospodárskeho lesa na 25 tis. Sk, zatiaľ čo v krajinách EÚ na asi 100 tis. Sk. Do obchodnej bilancie zahraničného obchodu sa prispelo vývozom 1,081 mil. m³ surového dreva 1,353 mld. Sk, pri priemernom zhodnotení 1250 Sk/m³.

Tab. 1. Vplyv zmien v lesoch vo vlastníctve štátu na vybrané ekonomické ukazovatele [3]

Ukazovateľ/Rok	1990	1993	1994	1995	1996	1997	1998
plocha lesov v obhospod. št. podnikmi [tis. ha]	1 950,6	1 517,0	1 405,6	1 337,0	1 281,0	1 249,0	1 235,5
%	100,0	77,7	72,0	67,3	64,5	62,4	621,0
počet prac. v org. MP SR	33 693	27 100	24 127	20 648	19 518	18 164	16 162
počet prac. v št. org. mimo MP SR*	2 621	2 470	2 400	2 350	2 324	2 328	2 118
počet prac. na tis. ha	18,6	19,5	18,8	17 2	17,0	16,4	14,8
počet prac. na tis. ha [ %]	100,0	134,0	101,0	92,0	91,4	88,1	79,5
celkové náklady [mil. Sk]	4 326	4 474	4 637	5 097	5 516	6 406	5 774
náklady [Sk/ha]	2 252	2 950	3 300	3 800	4 300	5 109	5 646
tržby a výnosy bez dot. štát. org. MP SR [mil. Sk]	3 185	3 837	4 044	4 427	4 737	5 109	5 241
štát. org. mimo MP	339	318	561	591	704	709	716
priemerný zárobok [Sk/mes.]	3 456	4 629	5 771	6 440	7 915	8 139	8 857

Posúdenie príčin nepriaznivého vývoja ekonomiky v DNP

Na doterajšom vývoji technického a ekonomického stavu DNP sa podieľa niekoľko faktorov. Medzi ne patrí to že niektoré výrobné odbory, hlavne piliarstvo a výroba nábytku, vstupovali do transformačného procesu so značne technicky vyhospodárenými závodmi s prekonanými technológiami. Relatívne moderné dyhárenské a hlavne preglejkárske závody vstúpili do transformačného procesu nepripravené sortimentom a kvalitou výrobkov na konkurenčný európsky trh. Tým podporili vývoz výrezov I. a II. akostnej triedy a dovoz dýh a preglejok pre potreby nábytku. Výnimkou ostala a. s. Bučina s výrobou vodovzdorných preglejok a a. s. Bukóza výrobou tvarových výliskov využívaním vyhospodárených zariadení.

Na problémoch sa významne podieľa podcenenie odborných prístupov zakladatetov nových píl s európskymi trendmi v piliarstve a neuvážený prístup veriteľských bánk a lízingových spoločností pri poskytovaní úverov. Poskytovali ich bez primeraného odborného posúdenia reálnosti podnikateľských zámerov a skutočnej majetkovej podstaty odborne nepripravených podnikateľov - investorov. Tým banky prispeli k nereálnej návratnosti úverov z úverovo zaťažených a nevyužívaných kapacít.

Tab. 2. Porovnanie nákladov a výnosov vybraných výkonov lesníckej činnosti obecných a štátnych lesov za rok 1995 (LVÚ Zvolen, HN 5, 6, 1996) [4]

Ukazovatele lesnej výroby	Technická jednotka	Obecné lesy	Štátne lesy
obnova lesa	[Sk/ha]	40 750	40 492
ošetrovanie lesného porastu	[Sk/ha]	8 650	18 513
ochrana lesného porastu	[Sk/ha]	5 240	3 812
prerezávky	[Sk/ha]	6 600	5 103
spolu pestovná činnosť	[tis. Sk]	66 489	1 074 481
	[Sk/ha obnovy]	123 830	142 845
	[Sk/m3 dodávok]	210	368
ťažba dreva	[Sk/m3]	109	191
sústredóvanie dreva	[Sk/m3]	198	2l6
odvoz dreva	[Sk/m3]	95	148
spolu ťažbová činnosť	[tis. Sk]	108 782	2 544 520
	[Sk/m3 dodávok]	410	872
práce celospoločenského významu	[Sk/ha]	7,5	41,3
pestovná a tažbová činnosť	[Sk/m3 dodávok]	575	1 241
tržba a výnosy z predaja dreva	[Sk/m3 dodávok]	1 104	1 227
tržby a výnosy z pestovania a ťažby	[Sk/m3 dodávok]	1 104	1 318
hosp. výsledok hlav. les. činnosti	[Sk/m3 dodávok]	529	77
hosp. výsledok výrobnej činnosti spolu	[Sk/m3 dodávok]	392	102

Proces konsolidácie a reštrukturalizácie výroby a odbytu transformovaných firiem spomalila súbežnost potrebnej reštrukturalizácie so zmenou vlastníckych vzfahov. V podnikoch sprivatizovaných odborne nepripravenými investičnými fondmi z kupónovej privatizácie ich stabilitu oslabilo uprednostnenie majetkových záujmov a podcenenie odbornosti v riadení obchodnej a technickej politiky vlastných firiem. Prirodzený monopol š. p. LH, zabezpečujúcich všetky výrobné činnosti, zastrešených zakladateľom a ústredným orgánom štátnej správy MP SR, s autonómnym postavením lesníckej sekcie, si udržal postavenie aj v stanovovaní krokov do trhovej ekonomiky. Rozdelenie zodpovednosti za optimálne národohospodárske zhodnotenie domácej suroviny do dvoch ústredných orgánov umožnilo postupne posilňovať samostatnú obchodnú politiku LH a v rámci nej stanovovat' úroveň dodávateľsko-odberateľských vztahov. Tie sa nedarí prispôsobit reálnym trhovým podmienkam, platným v zahraničí.

Najvýznamnejší vplyv na ekonomiku DNP majú hlavne tieto faktory:

Lehoty splatnosti faktúr

Lehota splatnosti faktúr za dodané drevo 14 dní sa prevzala z plánovanej ekonomiky, ked' úverujúce banky uhrádzali faktúry obratom. Tým, že sa lehoty nezladili s priebežným časom spracovania dodaného dreva, predaja výrobkov a čakania na platbu, dochádza k tomu, že spracovatelia v snahe udržať dodávky zvyšovali úverové zataženie. Tieto lehoty splatnosti nevytvárajú podmienky ani na rozvinutie finálnej výroby, pri ktorej je potrebný aspoň polročný normatív zásob. Zahraničné lehoty splatnosti sú od 40 do 90 dní. Prípadný úrok je súčasťou ceny dreva. Predčasné zaplatenie je bonifikované primeraným skontom [5].

Akostné a objemové parametre

Prispôsobenie našich akostných a objemových parametrov parametrom guľatiny v zahraničí sa už niekoľko rokov odkladá. Platné sú STN, prevzaté z ČSN, vypracovaných pre plánovanú ekonomiku. Prípustnost' niektorých chýb, ako je začatie hniloby zmenou farby, požerky hmyzom, veľkosť jadra a v niektorých prípadoch aj prípustnost hrčí s absenciou triedy III. C, ako ekvivalentu nemeckej LD, nadhodnocujú výrezy o 5 až 10 %.

Podľa STN 48 0050 zavedené zaokrúhľovanie nameraných hodnôt priemerov nahor, oproti zvyklostiam v zahraničí, sú dodávky pre domáci trh nadmeriavané o 5 %. Väčšou hrúbkou kôry sm/jd guľatiny v rôznych regiónoch SR, oproti priemernej hrúbke stanovenej a zohľadnenej v STN 48 0009, nadväznej na rovnakú ČSN, na stanovenie objemu dreva bez kôry, meraného s kôrou je guľatina nadmeriavaná. Podľa meraní hrúbky kôry v rôznych regiónoch SR prof. Šmelkom [6] spriemerovaných a porovnaných s podkladom pre spomínanú normu [7] (tab. 3), je u nás objem meraných výrezov nadhodnocovaný o 2,5 až 6 %. Najtenšia kôra smreka sa namerala v okolí Zvolena, najhrubšia v Oravskom Podzámku a v Čadci. Kôra jedle bola najtenšia v okolí Zvolena, najhrubšia v Čadci a Ľubochni.

Tab. 3. Porovnanie dvojnásohnej hrúbky kôry smreka podľa podkladu pre STN, resp. ČSN 48 009 a podľa merania prof. Šmelka v rôznych regiónoch SR [6, 7]

Hrúbka výrezu [cm]	Hrúbka a podiel kôry v strednom priemere								Rozdiel zastúpenia kôry oproti STN [%]
	podľa STN		podľa prof. Šmelka v SR
	[mm]	[%]	priemer		rozpätie
			[mm]	[%]	min [mm]	min [%]	max [mm]	max [%]	priem. SR, min.	Max. v SR
10	6	11,64	9,00	17,19	8,10	15,40	19,00	23,00	5,55	11,30
14	7	9,75	11,10	15,23	8,50	11,77	14,20	19,20	5,48	12,20
18	9	9,75	12,90	13,02	11,80	12,56	15,00	15,97	3,27	6,22
26	11	8,28	16,50	12,29	14,50	10,34	18,00	13,90	4,01	5,62
34	13	7,50	20,20	11,63	17,10	9,80	24,00	13,60	4,13	6,10
42	15	7,02	23,20	10,74	20,00	9,30	32,00	14,60	3,72	7,58
46	16	6,84	24,70	10,45	21,70	9,20	33,30	13,90	3,61	7,06
50	17	6,68	26,00	10,30	23,00	9,00	26,80	10,40	3,62	3,68
54	18	6,56	26,50	9,57	23,10	8,37	28,60	10,31	3,01	3,75
62	21	6,66	29,50	9,29	28,00	8,83	39,00	12,80	2,63	6,14

Nesystémový prístup pri úprave cien dreva

Po 100-% zvýšení cien liberalizáciou sa v nasledujúcich rokoch pokračovalo vo zvyšovaní cien (obr. 3). V období od júna 1993 do 12. decembra 1997 sa zvýšili ceny výrezov III. A triedy o 27 %, t.j. v priemere o 7 % ročne. Za to isté obdobie sa zvýšili ceny výrezov I. a II. triedy len o 7 %, čiže ani 2 % ročne. Od januára 1998 do októbra 1998 sa zvýšili ceny sm/jd výrezov III. A triedy o 22 %, III. B triedy 0 24 %. Zatiaľ cena výrezov I. a II. triedy sa zvýšila o 5 %. V období extrémneho zvýšenia ceny piliarskych výrezov klesla cena reziva v Rakúsku, ako najvýznamnejšieho odberateľa aj reziva, o 8 až 10 % (obr. 4). Neprimerané zvýšenie ceny sm/jd výrezov 1. hrúbkového stupňa na 1500 Sk/m³ sa stalo pre piliarov neúnosným. Tým sa otvoril zvýšený podieľ “nespracovateľnej” sm/jd vlákniny, ktorá sa vývozom speňažila s cenou o tretinu nižšou.

Obr. 3. Porovnanie relatívneho nárastu cien výrezov smrek/jedľa podľa cenníka š. p. Stredoslovenské lesy po liberalizácii cien [8]

Nesystémová cenová politika v prípade piliarskych bukových výrezov nepriaznivo ovplyvnila jej tuzemské ekonomické spracovanie. Listnatá guľatina vzhľadom na neekonomickú cenu sa pre piliarstvo odoberá od hrúbky 25 cm. Surovina do 25 cm sa predáva na vývoz za okolo 800 Sk/m³ ako “nespracovateľná” vláknina. Pre tuzemské piliarske spracovanie sa ponúka v hrúbke od 14 do 19 cm za 1050 až 1180 Sk/m³ a hrúbky od 20 do 24 cm za 1420 až 1480 Sk/ m³ (tab. 4). Zatiaľ čo napr. v SRN prudko rástli ceny výberových akostí bukovej guľatiny a čiastočne aj piliarskych výrezov triedy LB (ekvivalent našej III. A) (obr. 4) [9]. Ceny horšej akosti LC (ako naša III. B) a LD, ktorá je u nás súčasiou III. B, sú na úrovni 50, resp. 30 % z ceny LB akosti. Guľatina tenšia ako 25 cm je zaradená v SRN do sortimentu priemyslové drevo a ponúka sa aj na piliarske spracovanie v úrovni ceny listnatej vlákniny. Podľa cenníkov š. p. Lesy SR [8] je cena výrezov lll. B triedy okolo 80 % ceny triedy III. A. Z tabuľky 4 a obr. 4 je možné porovnať úroveň ceny našich výberových tried s dlhodobou stabilitou cien bukových výrezov horšej akosti v SRN v decéniu 1989 - 1999 s vysokým rastom ceny triedy LA, ovplyvnenej žiadaným vývozom do Juhovýchodnej Ázie.

Obr. 4. Porovnanie priemerných cien bukových výrezov podľa akosti v Baden-Wiirttenbergsku [9]

Tab. 4. Absolútny a relatívny rast cien bukových výrezov od roku 1990 [8]

Akost. tr. hrúbkový stupeň	Cena v roku
	1990		1998		2000
	[Kčs]	[%]	[Sk]	[%]	[Sk]	[%]
I. tr.
3	2041	100	4300	210	4500	220
4	2145	100	4650	216	4650	216
5	2288	100	4884	213	4920	215
6	2418	100	5096	210	5500	227
II. tr.
2	1417	100	3570	252	3600	254
3	1677	100	4090	244	4450	265
4	1766	100	4410	256	4600	260
5	1859	100	4520	242	4700	254
6	1950	100	4830	247	4800	246
III. A tr.
1	358	100	1155	322	1180	329
2	568	100	1680	295	1680	295
3	709	100	2100	296	2300	324
4	748	100	2200	294	2450	327
5	715	100	2175	304	2450	342
6	644	100	1995	309	2450	380
III. B tr.
1	341	100	1050	308	1050	308
2	473	100	1420	327	1420	327
3	592	100	1680	285	1680	285
4	620	100	1840	296	1840	294
5	595	100	1840	309	1940	326
6	536	100	1700	317	1940	361

Obr. 5. Vývoj cien smrekového reziva v Rakúsku v r.1998/99 [22]

Nízka ponuka piliarskej guľatiny pre vybudované kapacity

Vývoz prebytkových sortimentov výberovej akosti a významný podiel prebytkovej listnatej vlákniny, pri súčasných výrobných možnostiach a hlavne odbytového zabezpečenia polotovarov z tejto suroviny, je nevyhnutný. Nevyhnutným však nie je vývoz piliarskych ihličnatých výrezov. Ich ponuka z ročnej ťažby všetkých vlastníkov lesa je okolo 1,4 mil. m³. Ked' sa vyvezie okolo 30 % akostnej triedy III. A (v roku 1997 420 tis. m³, v roku 1999 340 tis. m³) a v pílach š. p. Lesy SR a š. p. Vojenské lesy spracujú vyše 200 tis. m³, ostáva pre ostatných spracovateľov v piliarstve asi 800 tis. m³ ihličnatých výrezov. Z nich následne po výbere III. A triedy na vývoz a vlastné spracovanie u majiteľov lesa dosahuje zastúpenie III. B triedy asi 70 %, so všetkými dôsledkami na cenu vyrobeného reziva. Ponuka výrezov v priemere 3200 m³ na jednu pílu nevytvára podmienky ani pre kapacitné vyťaženie "jednogátrových pí1". Pri ponuke listnatých výrezov 750 tis. m³ ročne a pri vývoze 80 až 150 tis. m³ výrezov nie sú vytvorené podmienky pre plynulé využitie existujúcich píl na spracovanie listnatej suroviny.

Tab. 5. Porovnanie rozlohy lesov a potreba pracovníkov na 1000 ha vo vybraných európskych krajinách

Krajina	Rozloha lesov	Počet pracovníkov
	[tis. ha]	spolu	riadiacich	na 1000 ha
Švédsko spolu r. 1992	23 500	30 000	-	1,3
ASSIDOMÄN št. a. s. r. 1997 [19]	4 500	1 178	1 178
Rakúsko spolu [20]	3 880	10 000	-	2,6
Rakúske spolkové lesy a. s. [11, 12]	800
	z toho lesy
	570	1 5001)	592	2,6
Bavorské št. lesy pred reformou [18]	803,5	5 600	2 850	6,9
po reforme [13]	803,5	4 400	-	5,5
Šwajčiarsko r. 1995 [21]	1 206,3	9 560	-	7,9
Švajčiarske štát. a verejné lesy r. 1995 [21]	717,3	5 724		7,9
Lesy ČR št. p. r. 1998 [14]	1 435	-	4 0412)	2,8
Lesy v SR vo vlastn. štátu	1 235,5	18 353	-	14,8
Podniky ŠL v MP SR r. 1998 [3]	1 140	16 162	-	14,17
Lesy SR r. 2000 [16]	1 140	14 000	3 900	12,3

Vzhľadom na dostupnost' domácich spracovateľských kapacít a podporu regionálnej politike zamestnanosti sa žiada posúdii národohospodársku činnosť vývozu ihličnatej sm/jd vlákniny a ihličnatých výrezov za cenu rýchlych platieb a odkladania riešenia dlhodobého argumentu "vysokých pohľadávok". Mali sa už dávnejšie posúdiť ako nedobytné či vymáhateľné u likvidátorov krachujúcich píl. Pohľadávky od prežívajúcich odberateľov by sa mali doriešit spoločne s MF SR, aby nebrzdili oživenie regionálnej politiky aj cez spracovateľov dreva.

Cenovú výhodnosi vývozu ihličnatej guľatiny pre štát ako vlastníka lesov, pri súčasnej forme medzipredaja, skresľuje dosahovaná priemerná cena výrezov III. triedy, ktorá sa publikuje v oficiálnych materiáloch pre vládu a parlament [3, 10]. Svojím, takmer 50-% podielom v sortimentech predávaného dreva si zaslúži legalizovanie zastúpenia osobitne III. A a III. B triedy. Aj 20-% cenový rozdiel v triede III. B, spracovanej výlučne doma si to v záujme dôvery verejnosti zaslúži.

Podpora konkurenčnej schopnosti dreva začína v lese

Vysoká cena práce v jednotlivých krajinách EÚ [17] a voľný trh s vysokokvalitným škandinávskym rezivom v SRN a v Rakúsku vyostrujú konkurenčné tlaky nielen medzi piliarmi, ale aj s vlastníkmi lesov, predovšetkým štátnych, ako nositeľmi pokroku v LH. Konkurenčný tlak si aj v rámci hlavnej úlohy lesníckej stratégie EÚ "vytvárat podmienky na konkurenčnú schopnosť spracovateľom dreva," vynútil zásadné reformy v riadení štátnych lesov, hlavne v SRN a v Rakúsku, v krajinách bohatých na drevo. Reformy posudzovali vlády a parlamenty týchto krajín. Najúčinnejšia reforma sa realizovala v Rakúsku. Zákonom 793/ 1996 vyčlenili so spolkovej správy štátne lesy do a. s. Rakúske spolkové lesy. Jediným akcionárom a vlastníkom základného imania je štát, s výnimkou 3,6 % nehnuteľnosti, ktoré sa previedli na akciovú spoločnost. Obhospodarujú 570 tis. ha lesnej pôdy, čo predstavuje 15 % výmery rakúskych lesov. Zamestnávajú 1500 pracovníkov, vrátane THP, s ktorými zabezpečujú 60 % ťažby z 2,2 mil. m³. Príjmy za drevo boli v roku 1998 1,456 mld. ATS a z poľovníctva 171 mil. ATS, t. j. takmer 12 % z príjmov za drevo [11, 12]. Úspešná reforma prebehla aj v Bavorsku, a jej cieľom je dosiahnut ročné úspory 70 mil. DEM. Reforma v Bavorsku nadväzovala na dokonalý informačný systém o evidencii guľatiny od pňa po predajcu, čo upevňuje dôveru medzi štátom a vykonávateľmi výrobných a obchodných činností [13].

Predstih v úrovni hospodárenia v štátnych lesoch dosiahol aj s. p. Lesy ČR. V roku 1998 spravovali 1,435 mil. ha lesa, zamestnávali 4041 pracovníkov a lesnícke činnosti zabezpečovali obchodnými zmluvami s 218 súkromnými firmami. Kapitálovým vstupom do vývozných spoločností zabezpečujú 50 % výnosov získaných vývozom dreva v prospech s. p. Lesy ČR [15].

Po reorganizácii riadenia štátnych lesov vytvorením š. p. Lesy SR je v roku 2000 zamestnaných 3900 technicko-hospodárskych pracovníkov. Zámerom je zníženie stavu o 300 pracovníkov, pri obhospodarovaní 1137 ha [16].

V SR reforma výrobných činností v štátnych lesoch doteraz nebola v programe žiadnej vlády. Minister pôdohospodárstva SR v rámci svojej kompetencie k 1. 7. 1999 zmenil organizáciu riadenia štátnych lesov. Zlúčil sedem štátnych nodnikov do jedného prirodzeného monopolu š. p. Lesy Slovenskej republiky s 26 odštepnými lesnými závodmi. Jedinou požiadavkou Protimonopolného úradu SR (PMÚ-SR) voči vytvorenému prirodzenému monopolu bolo zabezpečenie hospodárskej sútaže pre drevo ako "výrobok", nie ako surovinu. Tým ponechal v právomoci š. p. predaj 40 % dreva. Hlavne vláknina a guľatinové sortimenty sú od tvorby cien po uzatváranie HZ v právomoci odštepných závodov. Rozhodnutím PMÚ-SR sa trh dreva skomplikoval a obchodné toky ešte viac zneprehľadnili, čo regionálnu politiku ešte viac oslabí. Úroveň dosahovanej produktivity v štátnych lesoch vybratých krajín a ich porovnanie so stavom v š. p. Lesy SR je zahrnutá v tab. 5. Z nej možno posúdit aké rezervy sú v štátnych lesoch SR, ktoré by sa mali využit predovšetkým pri účinnej podpore mechanického spracovania dreva.

Pri odkrývaní rezerv v liberalizácii cien produktov lesa by sa nemala obísť ani liberalizácia nájmu na poľovné revíry.

Zákonom č. 90/93 o poľovníctve sú ceny nájmu za poľovné revíry, ako prepychového produktu lesa, umŕtvené na úrovni 3 až 10 Sk/ha. Tým výnosy z poľovníctva predstavujú v SR asi 1 % príjmov z tažieb za drevo [11]. V a. s. Rakúske spolkové lesy však v roku 1998 príjmy z poľovných revírov tvorili takmer 12 % príjmov za drevo a nájom sa pohybuje od 200 do 300 ATS/ha. V Bavorských štátnych lesoch bol priemerný nájom v roku 1997 23,36 DEM/ha [18], v Belgicku bol už v r. 1991 nájom 1000 BEF/ha, v Dánsku v r. 1997 222 DKK/ha [23]. Primeranou liberalizáciou cien poľovných revírov a ich približovaním k úrovni v krajinách EÚ, tak ako sa približujú ceny piliarskych výrezov, by boli príjmy za nájom 1,9 mil. ha lesov len na úrovni 300 Sk/ha, t. j. 550 mil. Sk, z toho pre štátne lesy okolo 350 mil. Sk.

Pri prehodnocovaní možností podpory konkurenčnej schopnosti DNP optimalizáciou spracovania dreva aj s jeho uplatnením na nové použitia, by sa nemal prehliadat spoločný záujem LH a DNP v sút'aži s inými materiálmi na domácom trhu. Preto je nevyhnutná strategická aliancia medzi dodávateľmi a spracovateľmi dreva. Jedinečnosť dreva ako suroviny sa s úspechom presadí len spoločnými silami v konkurencii s podstatne silnejšie štruktúrovanými odvetviami ocele, betónu, plastov a hliníka. Bez racionálnych prístupov pri posilňovaní konkurenčnej schopnosti dreva ostane aj pripŕavovaný program "Drevo - surovina 21. storočia" len prejavom dobrej vôle v stabilizácii obchodnej politiky v š. p. Lesy SR.

Záver

Výsledky hospodárenia v štátnych lesoch SR s produktmi lesa, porovnané s úrovňou v niektorých európskych štátoch, a ich dopad na ekonomickú a technickú úroveň drevárskeho a nábytkárského priemyslu a na regionálnu politiku zamestnanosti v spracovateľských centrách, sú zhrnuté ako podklad pre posúdenie existujúceho stavu.

Ostáva posúdiť únosnosť doterajšieho stavu hospodárnosti výrobných a obchodných činností v štátnych lesoch s nevýnosným rastúcim vývozom kvalitného dreva a nerovnomerným speňažovaním produktov lesa. Alternatívou je podpora uplatnenia európskeho modelu hospodárenia s produktmi lesa vo väzbe na podporu regionálnej politiky optimálnym spracovaním dreva. Postupné uplatňovanie modelu európskeho priemeru speňažovania dreva v EÚ vytvára možnost využit produkciu slovenských lesov, ktoré predstavujú 1,5 % rozlohy lesov EÚ, na zvýšenie objemu výroby z terajších 35 mld. Sk na 180 mld. Sk. Odstránenie ekonomických deformácií v odberateľských vztahoch správcov štátneho majetku a spracovateľov v drevárskom a nábytkárskom priemysle podmieňuje oživenie a ozdravenie odvetvia s domácou surovinou.