Zložitá situácia v drevárskom priemysle, ale i v lesnom hospodárstve pretrváva. Veľmi znepokojúco pôsobí znižovanie zhodnocovania dreva najmä v drevárskum priemysle, ktoré je o 25 až 30 % nižšie ako bolo v roku 1990. V snahe poznať názory na možnosti zlepšenia súčasného stavu požiadali sme o rozhovor dvoch dlhoročných pracovníkov v oboch odvetviach, ktorí už v súčasnosti nepôsobia v oficiálnych hospodárskych a spoločenských štruktúrach, a preto sa k problémom môžu vyjadrovať s určitým nadhľadom. Sú to prof. Ing. Adolf Priesol, DrSc. a Ing. Stanislav Lupták - im , sme položili niekoľko v podstate rovnakých otázok.

Keď hovoríme o potenciách rozvoja, dôležité sú i ich objemy. V tejto oblasti sa vyskytujú rôzne názory. Aký názor máte Vy?

Prof. Priesol

Vývoj produkčnej základne lesov Slovenska, napriek všetkým negatívnym javom ( vetrové, snehové, hmyzové kalamity a poškodzovanie lesov imisiami) je vcelku priaznivý. Za posledných 30 rokov sa zvýšili celkové zásoby i zásoby rubných porastov, čo vytvára priaznivé podmienky pre ťažbové možnosti.

Výhľadové etáty ťažby dreva v SR na roky 2000 - 2005 - 2010 udáva tabuľka. Z jej údajov vyplýva, že výhľadové etáty všetkých kategórií lesov SR majú stúpajúcu tendenciu, pričom obnovná ťažba tvorí v priemere 80 % a výchovná ťažba 20 % celkovej ťažby všetkých kategórií lesov SR.

Realizácia plánovaných ťažieb - výhľadových etátov je však narušovaná kalamitnými ťažbami najmä v predrubných porastoch.

Myslíte si, že spracovateľský priemysel je schopný tieto množstvá racionálne využiť?

Ing. Lupták

Určite nie. Drevospracujúci priemysel, s výnimkou priemyslu celulózy a papiera, už skoro tridsať rokov trpí nedostatkom podstatnejších inovácií, ktoré sú základom racionálnej výroby. Len pre porovnanie možno uviesť, že po druhej svetovej vojne už desať rokov od začiatku výroby DTD vo Švajčiarsku začala ich vyrábať i Bučina vo Zvolene. V súčasnosti vo svete najväčšiu dynamiku rastu výroby vykazuje výroba MDF. Hoci je spôsob výroby známy viac ako 30 rokov, na Slovensku takáto výroba neexistuje.

Podobne je to i s doskami OSB. To je doslova nepochopiteľné, lebo tieto materiály tvoria základné elementy moderného nábytku či drevostavieb. Ak tieto výrobky majú byt konkurencieschopné, musia sa spomenuté aglomeráty dovážať. Vzniká tak paradoxná situácia, keď evidujeme značné prebytky najmä dreva, ktoré sa piliarskym spracovaním efektívne nedá využiť, a na druhej strane sa zhoršuje obchodní bilancia štátu, pretože časť nábytku, ale i drevostavieb, sa vyrába a importovaných polotovarov, ktoré majú domáce surovinové krytie.

Spracovateľsky je pokrytá iba základná piliarska výroba. Pravda, surové rezivo, nevysušené a neprispôsobené svojmu odberateľovi, má len nízku cenu a odbytuje sa iba cez priekupníkov, čo jeho cenu ďalej znižuje. Pristupuje k tomu i nevyužívanie odpadu, čo má tiež ekonomický ale i environmentálny aspekt.

Ako hodnotíte vývoj v lesnom hospodárstve (LH) od r. 1989? Aké sú klady a zápory?

Prof. Priesol

Do roku 1900 takmer všetky lesy na Slovensku obhospodarovali štátne organizácie LH. Pritom obhospodarovanie lesov, vrátane plnenia ich verejnoprospešných funkcií, podporoval štát zo svojho rozpočtu. Napr. v r. 1990 to bolo 1210 mil. Sk, v súčasnosti len 360 mil. Sk, čo je po zohľadnení inflácie len 8 % z objemu v r. 1990.

Okrem toho sú ďalšie skutočnosti, ktoré negatívne ovplyvnili ekonomiku LH na Slovensku. Ide najmä o:

vysoký podiel náhodných ťažieb, ktoré v ostatnom desaťročí predstavujú viac ako 50 % ťažby dreva. V dôsledku toho sa znížili tržby za drevo a stúpli náklady na obhospodarovanie lesov,

nepriaznivo sa vyvinula obchodná bilancia na trhu s drevom: prebytok listnatého a nedostatok ihličnatého dreva, vysoké pohľadávky po lehote splatnosti, narušenie technologických väzieb pri spracovaní dreva atď.,

nemožnosť prerozdeľovania finančných prostriedkov v dôsledku diferenciálnej renty v neštátnom sektore, lebo každý subjekt obhospodaruje lesy samostatne.

To spôsobilo. že LH na Slovensku nemôže pokryť z príjmov za drevo, z ostatných činností a z dotácií zo štátneho rozpočtu všetky náklady potrebné na funkčne integrované obhospodarovanie lesov. Často, najmä v neštátnom sektore, nie sú finančné prostriedky ani na zabezpečenie nákladných výkonov v pestovaní a ochrane lesov. Preto je nevyhnutné prijať opatrenia na zlepšenie ekonomickej situácie LH, ktoré zabezpečia obhospodarovanie lesov podľa schválených LHP a v zmysle lesníckej legislatívy.

Pôjde o tieto opatrenia:

zaviesť do LH novú lesnícku činnosť "verejnoprospešné služby", ktorá bude mať rovnocenné postavenie ako pestovná, ťažbová a iná lesná činnosť, legislatívu týkajúcu sa rôznych činností, ktoré súvisia s lesom (ochrana prírody, vodných zdrojov, správcovstvo drobných vodných tokov, znečisťovanie imisiami atď.), ako aj zákon o lesoch doplniť o povinnosť uhrádzania zvýšených nákladov, či ujmy užívateľov lesov zo zdrojov príslušných zainteresovaných subjektov.

rozvinúť inú lesnú činnosť, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti, ako integrovanú súčasť LH a rozvoja vidieka, vytvoriť podmienky na vznik konkurenčného prostredia, t. j. aby práce vykonával ten. kto dokáže byť pre objednávateľa ekonomicky efektívnejší, pri dodržaní rovnakej kvality práce. nepripustiť privatizáciu výnosných prevádzok vo vlastníctve štátu, ako aj angažovanosť LH v DSP napr. i formou kapitálovej účasti,

znížiť náklady a zvýšiť výnosy LH racionalizáciou všetkých prác a výrob, zaviesť využívanie nákladových a výnosových štandardov v lesníckych činnostiach a jednoduchý praktický spôsob merania produkcie, vrátane hodnotových odchýlok vyplývajúcich z konkrétnych ekonomických podmienok, ako podklad na posudzovanie efektívnosti činností jednotlivých subjektov pri poskytovaní podpôr z verejných zdrojov,

zvýšiť ekonomickú efektívnosť LH všetkými dostupnými spôsobmi a metódami pri rešpektovaní biologickej podstaty lesa, zabezpečiť, aby hospodárske činnosti dosahovali primeranú ekonomickú efektívnosť, za tým účelom transformovať pestovnú činnosť, ako aj verejnoprospešné služby na bežnú hospodársku prax s ekonomickými kritériami,

zaviesť ekonomické nástroje v LH v súlade s vyspelými krajinami EÚ s podobnými prírodnými pomermi, verejnoprospešné služby, ktoré neprispievajú k zvýšeniu produkčného potenciálu lesov, príp. bude ich ekonomický efekt až v ďalekej budúcnosti, realizovať len na základe objednávky žiadateľa,

znížiť daňovú a úrokovú zaťaženosť LH ako verejnoprospešného odvetvia,

znížiť rozdiely v priemernej mzde a v starostlivosti o pracovníkovov LH a hospodárstva SR, v rámci rozvoja vidieka podporiť aj subjekty obhospodarujúce lesy a zabezpečujúce spracovanie a zužitkovanie jeho produktov, prispieť k zvýšeniu zamestnanosti v jednotlivých regiónoch, zaviesť štatút zamestnania verejnej služby.

Ako toto obdobie hodnotíte v oblasti drevospracujúceho priemyslu (DSP)?

Ing. Lupták

Eufória, ktorá vznikla po roku 1989, keď privatizácia sa stala nie prostredníkom, ale cieľom tohto procesu, bola už dávnejšie vystriedaná značným skepticizmom. Je to dôsledok toho, že doteraz sa v drevopriemysle v širšej miere nepreukázala efektívnosť hospodárenia v súkromnom sektore.

Napriek tomu sa postupne tvoria najmä menšie firmy, ktoré už majú svoje miesto na trhu.

Za najvážnejšie príčiny súčasného stavu možno považovať atomizáciu podnikateľských subjektov a skoro úplnú absenciu inovácií, bez ktorých nemôže byť firma na trhu dlhodobo aktívna.

Obidve tieto príčiny ako keby mali spoločného menovateľa, a tým je: nízka profesionalita riadenia. V tomto smere sa výrazne prejavuje napríklad neochota subjektov spájať sa do väčších celkov, ktoré by tvorili prirodzenú reťaz pre sofistikované výrobky, ako i organizovanie racionálnych postupov pre širšie uplatňovanie inovácií, ale i racionálnu organizáciu obchodu.

Za najvážnejší nedostatok minulého desaťročného obdobia ,je možné považovať zníženie zhodnotenia drevnej suroviny, ktoré od roku 1989 kleslo o 25 až 30 %. Keď uvážime, že pri dosiahnutí úrovne zhodnotenia drevnej suroviny v susednom Rakúsku zvýšil by sa HDP SR asi o 100 mld. Sk, je táto realita zvlášť boľavá.

Za určitý klad minulého vývoja možno považovať rozšírenie poznatkov nových riadiacich pracovníkov, ktorí videli drevársku výrobu vo vyspelom zahraničí. Verme, že tieto poznatky v budúcnosti využijú.

Čo považujete za rozhodujúce pre zachovanie trvale obhospodarovaných lesov a ich ekonomické využitie na začiatku tretieho tisícročia?

Prof. Priesol

Trvalosť v lesnom hospodárstve definujeme ako lesopolitickú zásadu efektívneho využívania lesných prírodných zdrojov pri súčasnom udržaní príp. zvyšovaní ich reprodukčnej schopnosti. Pozostáva v tom, aby sa za sebou prebiehajúce prírodné a pracovné procesy priestorovo prepojili tak. aby les kontinuálne a dynamicky prinášal materiálne a ekologické prínosy.

Zásada trvalosti v lesnom hospodárstve sa zabezpečuje hospodárením podľa lesných hospodárskych plánov, ktorých ustanovenia sú v zmysle lesného zákona záväzné.

Lesné hospodárstvo ako odvetvie s reprodukovateľnými zdrojmi charakterizujú tri základné predpoklady:

snaha po udržaní (príp. i rozširovaní) plochového zastúpenia lesa v krajine,

zásada (povinnosť) obnovy lesa, t.j. znovuzalesnenie všetkých vyťažených, presvetlených a nezalesnených plôch lesnej pôdy pomocou prirodzenej alebo umelej obnovy,

úsilie o zdravý, plne tvorivý les.

Vychádzajúc z týchto predpokladov je potrebné splniť nasledujúce podmienky trvalosti:

udržanie, príp. znovuvytvorenie výnosovej schopnosti stanovišťa vo všetkých porastoch a ich súboroch, dosiahnutie cieľového druhového zloženia, priestorovej štruktúry a vysokej ekologickej stabibity lesa v porastoch a ich súboroch,

dosiahnutie cieľového bežného prírastku všetkých porastov,

dosiahnutie cieľového časového členenia zásoby a jej výšky v prevádzkových súboroch a vyšších jednotkách trvalosti. Tieto štyri podmienky trvalosti tvoria dialektickú jednotu.

Preto ich komplexné zabezpečenie je požiadavkou na splnenie reprodukčných podmienok lesa v základnej jednotke trvalosti.

Základnou jednotkou trvalosti pri výberkovom hospodárskom spôsobe môže byť dielec s výmerou 5 až 10 ha. Pri maloplošnej forme podrastného a holorubného hospodárskeho spôsobu musí byť k dispozícii toľko porastov, aby sa v rámci rubnej doby mohol každoročne ťažiť' aspoň jeden rubný porast. Prakticky to vyžaduje rozlohu 1 000 až 2 000 ha vysokého lesa. Pri veľkoplošnej forme hospodárskeho spôsobu podrastového a holorubného to bude rozloha 4 000 až 6 000 ha vysokého lesa. Takáto jednotka trvalosti umožňuje členenie na nižšie jednotky (podľa kategórií, prírodných a hospodárskych pomerov, potencionálneho ohrozenia stavu lesa).

Súčasné snahy po vhodnom priestorovom usporiadaní lesa nadväzujú na dlhodobý vývoj, v ktorom sa jeho význam zvyšuje s polyfunkčným chápaním lesného hospodárstva a v ktorom je les súčasťou tvorby a ochrany krajiny.

Z požiadavky na viacúčelové využívanie krajiny vyplývajú pre lesné hospodárstvo i krajinárske a sociálne úlohy. Lesného hospodárstva sa môžu dotykať tieto problémy:

celospoločenské využívanie prírodného potenciálu (potenciál produkčný, vodný, sorpčný a rekreačný potenciál), priestorová integrácia využívaných plôch a prírodných priestorov ako materiálny základ štruktúry územia.

Priestor ľudského využívania prírodných zdrojov je ohraničený. Využívateľné zdroje, akými sú lesy, predstavujú špeciálnu schopnosť prírodných síl produkovať' organické látky a vytvárať' územnú diferenciáciu. Lesnícka činnosť' musí teda všeobecne slúžiť reprodukcii prírodných zdrojov.

Rozhodujúcim pre zachovanie trvale obhospodarovaných lesov a ich ekonomické využitie ,je hospodárenie podľa lesných hospodárskych plánov v zmysle zákonných predpisov.

Aké sú podľa Vás možnosti rozvoja DSP?

Ing. Lupták

V prvom rade je bezpodmienečne nutné ujasniť' si potencionálne možnosti surovinových zdrojov lesného hospodárstva a na nich si postaviť simulačné prognózy ich využitia. Simulovať je nutné, pretože sa tým vytvorí viacvariantnosť postupov v závislosti od pohybu svetového trhu. Na základe takýchto simulácií je možné uprednostňovať varianty, umožňujúce čo najlepšie využitie dreva. Pretože zhodnocovanie závisí od radu na seba nadväzujúcich výrob, vytvára sa stále vyšší hospodársky produkt, ale i odvody do štátneho rozpočtu a tak ďalej, jednoducho povedané, zvyšuje sa bohatstvo spoločnosti.

Na základe takto postavenej kategórie je už potom možné s veľkou dávkou úspešnosti hľadať' a nachádzať' strategické postupy, ako reálne vytypované smery napĺňať. Takto postupovali mnohé priemyselne vyspelé štáty a boli úspešné. Niet dôvodov, aby sa v SR postupovalo inak, už i preto, že lepšie metódy nepoznáme.

Myslíte si, že by mala v oblasti rozvoja LH pôsobiť i ingerencia štátu? Ako áno, v akom smere?

Prof. Priesol

V 21. storočí bude európsky lesný sektor pri zohľadňovaní sociálnych, ekonomických, environmentálnych a kultúrnych funkcií lesov optimalizovať svoj prínos pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti, najmä pre rozvoj vidieckych oblastí, zabezpečovanie obnoviteľných zdrojov a pre ochranu životného prostredia na globálnej i lokálnej úrovni.

Spoločnosť, chápajúc polyfunkčnosť lesov a uznávajúc význam zachovania a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, bude podporovať primeraný rozvoj lesného sektora formou poskytovania pomocných radiacich, inštitucionálnych a sociálnych rámcov pre uskutočňovanie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, prijímanie premyslených rozhodnutí o čo najlepšom využití dreva a ostatných produktov lesa a služieb, ktoré les poskytuje a pre znižovanie existujúcich tlakov na zdravotný stav a vitalitu lesov.

Posilní sa efektívne partnerstvo medzi spoločnosťou a lesným sektorom pri súčasnom uznaní postavenia lesov ako kľúčového obnoviteľného zdroja, zodpovednosti majiteľov lesov v trvale udržateľnom obhospodarovaní svojich lesov a zodpovednosti Európy v oblasti preukázania integrácií všetkých funkcií lesov a v inovačnej produkcii a využití dreva a ostatných produktov lesa a služieb.

Dedičstvo zdravých a biologicky rozmanitých lesov pre budúce generácie, pozitívny prínos pre globálne uhlíkové a hydrologické cykly, ochrana pôdy a vodných zdrojov, ochrana populácie a infraštruktúr pred prírodnými katastrofami, vytváranie zdrojov príjmov a pracovných miest, najmä na vidieku a vynikajúca možnosť' poskytovať' rekreačné a kultúrne hodnoty pre všetkých Pudí, to všetko sú charakteristiky lesov, na ktorých stavali generácie majiteľov lesa a spoločnosť' ako celok a na ktorých budú stavať aj svoje súčasné a budúce hodnoty (ako to už bolo deklarované vyspelými európskymi štátmi).

Akým smerom by podľa Vášho názoru mala pôsobiť ingerencia štátu v oblasti DSP?

Ing. Lupták

Keď' sa hovorí o ingerencii štátu v hospodárstve krajiny, obyčajne dochádza k akémusi nedorozumeniu: možno ako recidíva minulého bilančného plánovania vystupuje takáto úloha štátu v podmienkach trhového hospodárstva ako neprijateľná.

Takýto zorný uhol je, jemne povedané, úzkoprsý. Štát ani v trhovom hospodárstve nie je iba výbercom daní, ale ak ich chce a musí vyberať, musí sa aj aktívne angažovať a spolupôsobiť', aby sa dane mohli tvoriť.

V lesnom hospodárstve je štát vlastníkom zhruba polovice lesov na Slovensku. Ako vlastník sa musí starať' o rozvoj svojho majetku, pravdaže pri rozvíjaní všetkých sfér dôležitých pre udržanie a rozvoj civilizácie ako celku. Je preto prirodzené, že musí mat' záujem i na tom, ako sa produkt využíva, a či pre vlastníka zabezpečuje i optimálne prínosy.

V tom nie je nič nové ani objavné. Na Slovensku ešte za prvej ČSR začali byt' nositeľmi technického pokroku a hospodárskej prosperity v spracovateľskom priemysle dreva lesníci. Navždy vojde do histórie výstavba moderných píl, ale napríklad i desiatky rokov prosperujúceho podniku Bučina Zvolen, založeného ako akciová spoločnosť' s majoritou Štátnych lesov. Len takéto úzke prepojenie lesníckeho a drevárskeho odvetvia, štátu a súkromných podnikateľov umožnilo stať sa stabilnou súčasťou hospodárstva ako celku.

Pochopiteľne vývoj ide ďalej a pri pragmatickom pohľade má štát svoje ingerencie v podnikaní prinajmenšom v týchto oblastiach:

vo vypracovaní jednotnej dlhodobej stratégie lesného hospodárstva a spracovateľského priemyslu, ktorá by zabezpečovala sústavné zvyšovanie zhodnocovania dreva v dlhodobom horizonte,

v legislatívnych postupoch, ktoré by takéto gradovanie umožňovali.