Sčasti prednesené na kolokviu Obchod 2000, konanom 30.11.2000 vo Zvolene

Zahraničný či medzinárodný obchod je založený na existencii absolútnych alebo komparatívnych výhod, resp. v rozdielnych preferenciách spotrebiteľov. O absolútnych výhodách hovoríme vtedy, keď' pri výrobe jedného produktu je v nejakej krajine vyššia a pri inom nižšia produktivita práce než v druhej krajine. Komparatívne výhody podľa D. Ricarda vyplývajú z toho, že nejaká krajina vykazuje vyššiu produktivitu práce pri obidvoch tovaroch, pri jednom produkte je však jej produktivita relatívne vyššia než pri druhom.

Podľa Hickschera a Ohlina komparatívne výhody vznikajú aj z dôvodu lepšej zabezpečenosti krajiny jedným druhom výrobného činiteľa. V tomto prípade sa krajina sústreďuje na výrobu takého produktu, pri ktorom je náročnosť' na výrobného činiteľa, ktorého je k dispozícii väčšie množstvo, vyšší.

Pri rovnakých výrobných podmienkach a rovnakej zabezpečenosti krajiny výrobnými činiteľmi, ale pri rozdielnych preferenciách spotrebiteľov dochádza v dôsledku zahraničného obchodu k vyrovnaniu štruktúry výroby. Vďaka zahraničnému obchodu sa spotreba v krajine môže zvýšiť' nad úroveň hraníc výrobných možností. Pri rovnakých výrobných podmienkach, úplnej liberalizácii zahraničného obchodu a dokonalej konkurencii dochádza k vyrovnaniu cenových relácií, cien a dôchodkov.

Ročná výroba i spotreba nábytku vo svete dosahuje hodnotu 200 mld. USD. Ročne sa vo svete exportuje nábytok v hodnote asi 50 mld. USD. Najväčším výrobcom i spotrebiteľom nábytku vo svete sú USA, ktoré v súčasnosti vyrábajú nábytok v hodnote 42 mld. USD a spotrebujú ročne nábytok v hodnote vyše 46 mld. USD. Čistý dovoz nábytku presahuje hodnotu 4 mld. USD. Japonsko vyrába ročne nábytok v hodnote asi 25 mld. USD a spotreba nábytku má hodnotu asi 27 mld. USD. Čistý dovoz nábytku presahuje hodnotu 2 mld. USD. Obe krajiny s najväčšou výrobou nábytku vo svete majú vysokú pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode s nábytkom. Ide o krajiny s vysokou životnou úrovňou s vysokým počtom obyvateľov (USA 265 mil. a Japonsko 125 mil. obyv.). Asi 20 % predávaného nábytku v USA je z dovozu, iba 6 % nábytku, vyrobeného v USA, sa vyváža.

V uplynulom desaťročí prudko vzrástla výroba a export nábytku v krajinách Juhovýchodnej Ázie (Malajzia, Kórea, Indonézia, Tchaj-wan, Filipíny, Thajsko), ktorých hodnota vyrobeného nábytku dosahuje 11 mld. USD a export presahuje 4 mld. USD. V prípade Malajzie hodnota exportu nábytku v r. 1980 bola 15 mil. USD a v r. 1998 850 mil. USD. Najväčšími odberateľmi nábytku z Malajzie sú USA 33 %, Japonsko l6 %, Singapur 11 %, krajiny EÚ 12 %. Tiež Čína má aktívnu bilanciu v zahraničnom obchode s nábytkom vo výške vyše 1 mld. USD.

Krajiny Latinskej Ameriky (Braz~1ia, Mexiko a Argentína) vyrábajú v súčasnosti nábytok v hodnote asi 9 mld. USD a exportujú v hodnote asi 0,5 mld. USD, najmä do krajín Latinskej Ameriky a USA. Medzi svetových výrobcov nábytku patrí aj Kanada, v ktorej výroba dosahuje hodnotu takmer 6 mld. USD (r. 1997). Čistý export nábytku z Kanady dosiahol v tom istom roku hodnotu 400 mil. USD.

V Európe, najmä v členských štátoch Európskej únie (EÚ) sa veľmi starostlivo eviduje výroba, spotreba a zahraničný obchod rôznych komodít, vrátane produktov drevospracujúceho priemyslu. Zvyšuje sa výroba i spotreba rôznych produktov.

Podľa údajov Európskeho ústredného štatistického úradu EUROSTAT sa zvýšila hodnota výrobkov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu za 6 rokov od r. 1993 do r. 1998 zo 101,0 na 129,3 mld. EURO t.j. o 28 %. Údaje hodnôt drevárskych výrobkov v ,jednotlivých krajinách EÚ sú v tab. 1 .

Krajiny EÚ	r.1993	1998	Nárast
	[mld. EURO]		[%]
Nemecko	32,7	33,7	10
Taliansko	14,2	18,4	30
Francúzsko	12,4	15,5	25
Vel'ká Británia	10,0	14,0	40
Španielsko	9,4	12,7	35
Švédsko	4,2	7,0	69
Belgicko a Luxembursko	2,8	5,6	98
Rakúsko	4,3	5,3	22
Fínsko	2,7	5, l	85
Portugalsko	2,1	3,9	81
Dánsko	2,3	3,5	49
Holandsko	2,8	3,3	18

Členské štáty EÚ Grécko a ĺrsko nie sú v tab. l zahrnuté. Hodnota drevárskych a nábytkárskych výrobkov v oboch štátoch dohromady bola v r. 1993 l,0 mld. EURO a v r. 1998 1,3 mld. EURO. V údajoch sa neuvažuje s výrobkami celulózo-papierenského priemyslu.

Najväčší nárast v hodnote drevárskych výrobkov zaznamenali v spomenutom období malé krajiny Belgicko s Luxemburskom 98 %, Fínsko 85 % a Portugalsko 81 %. Avšak na hodnote (vytvorenej) výrobkov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu v krajinách EÚ sa najviac podieľajú veľké, hospodársky silné krajiny Nemecko 26 %,, Taliansko 14 %, Francúzsko 12 % a Veľká Británia 11 %.

Na výrobky nábytkárskeho priemyslu pripadá v krajinách EÚ 63 %hodnoty všetkých výrobkov, na piliarske produkty 13 %, na stavebné prvky vrátane drevostavieb 11 %, na aglomerované dosky 9 % a na ostatné výrobky 4 % hodnoty všetkých výrobkov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu.

V krajinách Európskej únie sa v r. 1998 vyrobil nábytok v hodnote 70,8 mld. EURO, o 6 % viac ako v r. 1997. Hodnota exportovaného nábytku v rámci krajín EÚ bola 21 ,4 mld. EURO a hodnota importovaného nábytku 21,1 mld. EURO.

Najväčšími výrobcami a spotrebiteľmi nábytku v Európe sú Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Veľká Británia a Španielsko. Na ďalších miestach s nižším objemom výroby sú Švédsko, Dánsko, Holandsko a Rakúsko.

Najväčším exportérom nábytku v krajinách EÚ a zároveň najväčším vývozcom nábytku vo svete je Taliansko, ktoré exportovalo v r. 1998 nábytok do rôznych krajín sveta v hodnote 6,9 mld. EURO. Taliansko exportuje asi 60 % hodnoty vyrobeného nábytku. Najväčšími odberateľmi talianskeho nábytku sú Nemecko 25 %, Francúzsko 14 %, USA 9 %, Veľká Británia 6 %a Švajčiarsko 5 % Talianskom vyvážaného nábytku.

Medzi významnejších exportérov nábytku v krajinách EÚ patria Nemecko, Francúzsko, Dánsko, Belgicko, Veľká Británia a Španielsko.

Nemecko je najväčším európskym výrobcom, spotrebiteľom, dovozcom nábytku, ale aj významným exportérom nábytku. Nemecko vyprodukovalo v r. 1998 nábytok v hodnote 20,3 mld. EURO, vyviezlo v hodnote 3,7 mld. EURO a doviezlo nábytok v hodnote 7,6 mld. EURO. 70 % vyvážaného nábytku smeruje do krajín EÚ a 60 % dovážaného nábytku prichádza z členských štátov EÚ. V Nemecku je asi 1500 nábytkárskych závodov so 170 tis. zamestnancami.

Okrem Nemecka sú ďalšími významnými dovozcami nábytku Francúzsko v hodnote 2,8 mld. EURO, Veľká Británia v hodnote 2,4 mld. EURO, Holandsko 2,1 mld. EURO a Belgicko s Luxemburskom v hodnote 1 ,7 mld. EURO.

Medzi členskými štátmi EÚ sa realizovalo 65 % exportovaného nábytku a 68 % importovaného nábytku. Z nečlenských štátov EÚ sa najviac nábytku exportovalo do USA v hodnote 1,5 mld. EURO, do Švajčiarska v hodnote 1,2 mld. EURO a do Ruska v hodnote 644 mil. EURO. Z nečlenských krajín EÚ sa najviac nábytku doviezlo do krajín EÚ z Poľska v hodnote 1,3 mld. EURO a z Indonézie v hodnote 555 mil. EURO.

Francúzsko je v poradí 3. európskou krajinou podľa hodnoty vyrobeného nábytku v krajine (6,15 mld. EURO v r. 1998). Hlavným výrobným sortimentom je výroba sedacieho a kuchynského nábytku. Napriek tomu, že sa zvýšila hodnota exportovaného nábytku takmer na 2 mld. EURO, vo Francúzsku prevažuje dovoz nad vývozom nábytku.

Vo Veľkej Británii bola hodnota vyrobeného nábytku v r. 1996 8,6 mld. USD, hodnota exportovaného nábytku 740 mil. USD a hodnota dovezeného nábytku 1,530 mld. USD. Čistý dovoz nábytku mal hodnotu 790 mil. USD. Britský nábytok sa najviac vyváža do USA, Nemecka, Francúzska a Holandska. Dovozy nábytku prichádzajú hlavne z Talianska, Francúzska, Španielska, Dánska a Belgicka.

Španielsko je v poradí 5. najväčší výrobca nábytku v Európe. Hodnota vyrobeného nábytku v r. 1998 bola takmer 6 mld. EURO. Export nábytku sa v uplynulých rokoch zvyšoval. Jeho hodnota prevýšila hodnotu importovaného nábytku. Najviac sa exportuje nábytok do obytných miestností, hlavne do Francúzska, Nemecka, Portugalska, Veľkej Británie a Ruska.

Zo škandinávskych krajín je najväčšia výroba nábytku vo Švédsku. Hodnota výroby nedosahuje 2 mld. EURO a spotreba nábytku má hodnotu asi 1,8 mld. EURO. Švédsko je exportnou krajinou aj v nábytku.

Dánsko je tradičným výrobcom a exportérom nábytku v Európe. Hodnota vyrobeného nábytku dosahuje 16 mld. DKK a hodnota exportovaného nábytku 12 mld. DKK, čo je 75 % výroby nábytku. Hlavným odberateľom dánskeho nábytku je Nemecko (takmer 50 % dánskeho exportu), s väčším odstupom nasledujú Švédsko, Nórsko, Veľká Británia, USA a Holandsko.

Belgicko vyrobilo v r. 1997 nábytok v hodnote 72,2 mld. BEF ( 100 BEF = 105 Sk); 62 % vyrobeného nábytku v hodnote 45 mld. BEF exportovalo. Najväčšími odberateľmi belgického nábytku sú Holandsko (29 %), Francúzsko (27 %), Nemecko (20 %) a Veľká Británia (12 % hodnoty exportu belgického nábytku).

Hodnota výrobkov nábytkárskeho priemyslu v Rakúsku v r. 1998 dosiahla 1 mld. EURO. Na výrobe sa najviac podieľa čalúnený nábytok (26 %), kuchynský nábytok (18 %) a kancelársky nábytok (15 % hodnoty vyrobeného nábytku). Rakúsko exportovalo v r. 1998 hlavne kuchynský a obývací nábytok v hodnote 349 mil. EURO. Do Rakúska sa doviezol nábytok v hodnote 690 mil. EURO. Bilancia zahraničného obchodu s nábytkom bola v Rakúsku aj v r. 1998 pasívna, s hodnotou 341 mil. EURO. Hlavnými európskymi partnermi Rakúska v zahraničnom obchode s nábytkom sú Nemecka, Taliansko, Švajčiarsko a Maďarsko.

Portugalsko vyrobilo v r. 1998 nábytok v hodnote 1 ,17 mld. EURO. V krajine existuje asi 3000 nábytkárskych závodov a prevádzok, z nich asi 700 má viac ako 20 zamestnancov. Dovoz nábytku prevyšuje vývoz. Nábytok sa dováža hlavne zo Španielska a Talianska a vyváža (asi 10 % výroby) najviac do Nemecka a Francúzska.

V mnohých krajinách "východnej" Európy patrí nábytkársky priemysel k pomerne rozvinutým spracovateľským odvetviam. V povojnovom období sa toto odvetvie rozvíjalo predovšetkým v Poľsku, bývalej NDR, Československu, Bulharsku, Rumunsku, ale tiež aj v Maďarsku a Juhoslávii. Do začiatku 90. rokov tam prevládali veľké nábytkárske firmy, zväčša orientované na výrobu sériovej produkcie s dôrazom na maximálnu unifikáciu.

Pretože úroveň kvality nábytku vyrábaného v bývalých socialistických krajinách začala od polovice 80. rokov neustále klesať, výroba tu bola pomerne flexibilná a relatívne rýchle sa po rozpade RVHP dokázala preorientovať na nový či inovovaný sortiment. Solídna úroveň dizajnu dokázala zaistiť rôznorodosť sortimentu s prihliadnutím na spotreby rôznych vrstiev populácie, i keď' v pestrosti ponuky za západným svetom zaostávala.

Všeobecne platným a v mnohých krajinách najvýznamnejším faktorom, zaisťujúcim rozvoj nábytkárskeho trhu v 90. rokoch bol prílev priamych zahraničných investícií. Tie smerovali hlavne do Poľska, omnoho menej však do Českej republiky (IKEA a FALCON) a tiež na Slovensko.

Nábytkársky priemysel v niektorých krajinách regiónu (opäť to platí predovšetkým o Poľsku) tak bol široko vtiahnutý do procesu integrácie so Západom. Objem investícií do odvetví, predovšetkým zo SRN, USA, Rakúska, Francúzska a Švédska, bol hlavne v období 1991 až 1995 veľmi vysoký. Hlavným cieľom prilákať investorov pritom bolo založenie konkurencieschopnej výroby, určenej hlavne na export na Západ, ale tiež pre pokrytie potrieb tuzemského a potenciálne obrovského trhu blízkeho Ruska.

Podľa odborných odhadov podiel exportu nábytku z krajín východnej Európy na celosvetovom vývoze tejto produkcie vzrástol zo 4 % v roku 1991 na 6 % v roku 1996 a táto relácia zostáva zachovaná i v nasledujúcich rokoch. V rovnakom období sa spotreba nábytku v krajinách západnej Európy, ktoré sú hlavnými obchodnými partnermi východoeurópskych krajín, znížila o 6 %.

Z krajín západnej Európy v tomto odvetví s východoeurópskym regiónom najaktívnejšie spolupracuje Nemecko, ktorého hlavnými výrobnými partnermi sú Poľsko a Maďarsko. Odštátnenie najväčších nábytkárskych podnikov v týchto krajinách ponúklo Nemecku možnosť získať tam značný majetkový podiel a nasmerovať výrobu v prospech relatívne lacných výrobkov na úrovni strednej a nižšej akosti a cenovej úrovne. V súčasnosti sa táto produkcia teší solídnemu dopytu v západných krajinách a vykazuje dobrú dynamiku obratu, zatiaľ čo záujem o exkluzívny nábytok vo vysokých cenových hladinách sa nachádza v štádiu stagnácie.

Väčšina poľských nábytkárskych spoločností je kontrolovaná veľkými nemeckými firmami, ako sú "Schieder", "Klose", "Steinhoff ` "Alno" a pod. Napríklad spoločnosť "Schieder" dnes kontroluje 25 nábytkární, ktoré približne jednu tretinu svojej produkcie exportujú do Nemecka. Ďalšia firma "Steinhoff” dnes ovláda v Poľsku 5 nábytkárskych závodov.

Poľský nábytkársky priemysel hlavne vďaka tomu, že sa opiera o lacnú, ale dostatočne kvalifikovanú pracovnú silu, je neobyčajne príťažlivý nielen pre susedné veľké nemecké firmy. Investície do tohto odvetvia dnes aktívne realizujú tiež firmy z USA, Švajčiarska a Švédska. Veľmi silnú pozíciu na tomto trhu má predovšetkým švédsky nábytkársky koncern "IKEA". Na základe jeho zákaziek sa v Poľsku vyrábali značné objemy nábytku už pred pádom komunizmu. Ak vezmeme do úvahy, že zhruba 80 % nábytku vyrobeného v Poľsku je určených na vývoz, potom rýchle pochopíme, prečo je Poľsko tretím najväčším exportérom nábytku do SRN, hneď' po Taliansku a Dánsku.

Priamym dôsledkom vstupu zahraničného kapitálu do nábytkárskeho priemyslu východnej Európy je i to, že vedľa veľkých výrobní, ktorých aktivita rastie, tam vznikla sieť malých a stredných podnikov - subdodávateľov, ktorí uspokojujú potreby západných investorov v materiálových a nábytkových dielcoch. Vďaka tomu sa vytvoril efektívny mechanizmus, ktorý odvrátil rozpad mnohých súčasných podnikov nábytkárskeho priemyslu v krajinách východnej Európy a mnoho z nich pozdvihol na kvalitatívne vyššiu výrobnú úroveň.

Západných investorov priťahuje predovšetkým nízka cena pracovnej sily v krajinách regiónu. Napríklad v Poľsku a Maďarsku sú priemerné mzdy v nábytkárskom priemysle zhruba desaťkrát nižšie ako v Nemecku. Hoci nie vždy kvalifikácia pracovníkov vo východoeurópskych nábytkárskych prevádzkach zodpovedá západným štandardom, prísna kontrola predstaviteľov západných investorských firiem zaručuje požadovanú kvalitu nábytku. Vzhľadom na to, že západné firmy majú svoje výrobné filiálky vo východnej Európe, zaisťuje im to istý odbyt nábytku na miestnych a blízkych trhoch a veľmi dobre sa môžu orientovať' v potrebách zákazníka.

Vnútroregionálny obchod s nábytkom medzi bývalými socialistickými krajinami predstavuje zhruba 13 % z objemu ich celkového exportu. Rozšírenie tohto druhu obchodu podporila vytvorená CEFTA, do ktorej vstúpili Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Slovensko a Slovinsko.

Ak zoberieme do úvahy minulé partnerské vzťahy s bývalým ZSSR, majú krajiny východnej Európy niektoré konkurenčné výhody pri vstupe na trhy susedných krajín - Ruska a Ukrajiny, ktoré predstavujú štvrť' miliardový potenciál populácie. Predovšetkým export poľského nábytku do Ruska rastie mimoriadne rýchlym tempom a viac než štyrikrát prevyšuje ruský dovoz z ďalších krajín regiónu s výnimkou Slovinska.

Pre informáciu uvedieme údaje o dovoze nábytku z krajín východnej Európy do Ruska v roku 1997 (v tis. USD): Poľsko - 61 263, Slovinsko - 14 149, Slovensko - 13 258, Juhoslávia - 7 744, Česká republika - 6 843, Maďarsko - 6 513, Rumunsko - 3 826, Chorvátsko - 2 366, Bulharsko - 943, Macedónsko - 86. Najmä poľskí producenti už majú svoje obchodné a montážne podniky v Moskve a Petrohrade a ponuka poľského nábytku vyvážaného do Ruska zahŕňa prakticky všetky hlavné sortimenty.

V poslednom období v Rusku zvyšuje svoju prítomnosť' tiež rumunský nábytkársky priemysel, predovšetkým opäť' v Moskve a v Petrohrade, ale aj vo veľkých regionálnych centrách. Ten sa v súčasnej dobe špecializuje na výrobu nábytku do obývacích izieb, spální, predsiení a kuchyne z bukového a dubového masívu.

Veľkým dodávateľom nábytku do Ruska sú tiež Slovinsko a Juhoslávia. Ich hlavnými produktmi sú kuchyne a kancelársky nábytok. Nábytkárske podniky z Česka a Slovenska dodávajú predovšetkým kuchynský nábytok. Maďarsko exportuje hlavne nábytok do obývacích izieb. Vzhľadom na potenciál ruského trhu väčšina expertov usudzuje, je, že podiel ruského dovozu z krajín východnej Európy v celkovom objeme dodávok výhľadovo ďalej poraste, čo rozširuje možnosti medzinárodnej kooperácie, ktorá už kedysi existovala, teraz sa však musí často prácne obnovovať'.

Nábytkárstvo patrí v súčasnosti medzi najlepšie sa rozvíjajúce odvetvie drevospracujúceho priemyslu v tých postsocialistických krajinách, ktoré časť' svojej výroby exportujú. V r. 1995 dosiahla hodnota exportovaného nábytku (čistý export) v Poľsku vyše 900 mil. USD, v Rumunsku 400 mil. USD, v Slovinsku 380 mil. USD, v Česku 190 mil. USD, v Maďarsku 170 mil. USD a na Slovensku 125 mil. USD. Poľsko vyrobilo v r. 1996 nábytok v hodnote 2,025 mld. USD o 117 % viac ako v r. 1993. Export nábytku dosiahol v r. 1996 hodnotu l 543 mil. USD, o 21 % viac ako v r. 1995. Export poľského nábytku v r. 1998 iba do Nemecka mal hodnotu 5,9 mld. DEM, o 16 % viac ako v r. 1997. Poľsko exportuje ročne 60 až 70 % hodnoty vyrobeného nábytku. V Českej republike podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností patrí výroba nábytku do oblasti spracovateľského priemyslu, kde sa podieľa 2 % na výrobe, 2,27 % na vývoze a 1,09 % na dovoze.

	1996	1997	1998
Výroba nábytku	23,1	24,6	25,3
Vývoz nábytku	6,156	6,951	8,288
Dovoz nábytku	3,878	4,188	4,261
Netto export	2,278	2,763	4,027
Tuzemská spotreba	15,925	20,400	22,850

Najviac sa exportuje nábytok pre zdravotníctvo a sedací nábytok a jeho diely hlavne do Nemecka, Belgicka, Rakúska. Dováža sa sedací nábytok, spálne a kuchynský nábytok, hlavne z Talianska a Nemecka.

Výroba, predaj a vývoz nábytku v SR

Na Slovensku mali v r. 1998 výrobky drevospracujúceho priemyslu hodnotu 14,1 mld. Sk - exportovali sa výrobky v hodnote 7,2 mld. Sk. Exportovaný nábytok mal hodnotu 3,6 mld. Sk (53 % výroby nábytku).