Sčasti prednesené na kolokviu Obchod 2000, konanom 30.11. 2000 vo Zvolene

Investičné rozhodovanie podniku považujeme za významný proces, ktorý umožňuje podniku realizovať naplánované strategické ciele dlhodobého rozvoja podniku. Dôležitosť a význam investičných rozhodnutí pre rozvoj podniku vyplýva predovšetkým z dlhodobého vplyvu investícií na výrobno-technickú základňu podniku a jeho finančno-ekonomickú stabilitu. Z toho vyplýva, že najmä vo vzťahu k dopadu (negatívnemu) investícií na podnik, je nevyhnutné, aby patričná pozornosť' bola venovaná príprave a hodnoteniu projektov. To znamená, že každý investičný projekt je potrebné komplexne zhodnotiť', t.j. použiť' ukazovatele, kritériá a metódy, ktoré umožnia vykonať správne investičné rozhodnutie (naplnenie cieľov investovania). Jedna z metód, ktorá umožňuje komplexné hodnotenie investičných projektov je aj metóda konečnej hodnoty.

Prístupy k hodnoteniu investícií podnikov DSP

Cieľom hodnotenia ekonomickej efektívnosti investícií podnikov je predovšetkým podpora:

a) investičného rozhodnutia firmy - t.j. ide o rozhodnutie prijatia (neprijatia) projektu, ktorý je z hodnotenej skupiny najvhodnejší pre realizáciu, a ktorý v rozhodujúcej miere napĺňa ciele investovania,

b) finančného rozhodnutia firmy - t.j. rozhodnutie o štruktúre finančných zdrojov, ktoré sú potrebné pre realizáciu projektu.

V teórii, ako aj v praxi [ l, 2, 5, 6] sa stretávame s prístupmi, ktoré sa od seba odlišujú buď' zásadne alebo len rozdielnymi prepočtovými postupmi, ktoré však vedú k rovnakým výsledkom, resp. podporujú to isté kritérium rozhodovania (kritérium rentability, stability). Tieto prístupy - metódy sú zväčša odvodené od toku hotovosti (cash flow), resp. ide o určité vybraté podielové ukazovatele, ktoré tvoria základné stavebné prvky analýzy kapitálových výdajov a očakávaných príjmov projektov. Na základe analýzy jednotlivých prístupov hodnotenia investičných projektov môžeme dané metódy rozčleniť do troch skupín:

1. Statické metódy - sú vhodné pre krátkodobé hodnotenia efektívnosti projektov, najmä z dôvodov, že nezohľadňujú pôsobenie tzv. faktoru času t.j. považujeme ich za pomocné metódy. Patria sem tieto metódy:

• metóda porovnania nákladov,
• metóda porovnania zisku,
• výpočet rentability,
• výpočet doby splatnosti.

Tieto metódy sa dosť často používajú v podnikoch DSP, najmä pre svoju jednoduchosť' (použitie pri obnovovacích investíciách). Podrobnejšie - ich použitie, výhody, nevýhody nájdeme v prácach autorov [ l, 2, 5, 6].

2. Dynamické metódy - umožňujú posúdiť' projekt komplexne, t.j. zhodnotiť' pôsobenie faktoru času, ako aj riziko investovania (pôsobenia faktorov priameho a nepriameho okolia podniku). Zaraďujeme sem predovšetkým tieto metódy:

• metóda čistej súčasnej hodnoty,
• index rentability,
• vnútorné výnosové percento,
• diskontovaná doba splatnosti.

Najčastejšie používanými metódami v praxi je metóda čistej súčasnej hodnoty a metóda vnútornej miery výnosu. S použitím dynamických metód pre hodnotenie konkrétnych projektov DSP, resp. aj so zohľadnením špecifík hodnotenia sa zaoberajú práce [ 1, 2, 3, 4, 7 ].

3. Doplnkové metódy - sem zaraďujeme najmä komerčnú životaschopnosť projektu, ako aj analýzu bodu zvratu. Tieto metódy podporujú správnosť' investičného rozhodnutia, resp. informujú o životaschopnosti projektu [2].

Hodnotenie projektu na báze finančného plánu – metóda konečnej hodnoty

Metódu konečnej hodnoty môžeme zaradiť' medzi dynamické metódy, avšak oproti už spomenutým metódam - ČSH, VVP je veľmi málo používanou metódou v praxi. Za významné pozitívum danej metódy považujeme to, že nezakladá hodnotenie investícií len na porovnaní peňažných tokov v podobe kapitálových výdavkov a očakávaného cash flow, ale do hodnotenia sú tiež zahrňované peňažné toky finančného charakteru. To znamená, že investičný projekt hodnotíme komplexnejšie - vrátane finančných tokov v podobe investovania prebytkov likvidity - vkladov.

Z prehľadu komplexu finančných tokov (tab. 1) vyplýva, že predpokladom metódy konečnej hodnoty je úplný finanční plán investičného projektu. Zostavenie úplného finančného plánu je založené na jeho vybilancovanosti, t.j. ide o vytvorenie finančnej rovnováhy (nulového salda). To znamená, že všetky schodky (+, -) za obdobie životnosti sú kryté úvermi, resp. dopredu utvorenými vkladmi majiteľov a všetky prebytky sa používajú na úhradu úverov alebo sú investované v podobe vkladov v peňažných ústavoch. Danú metodiku výpočtu konečnej hodnoty projektu dokumentuje príklad, resp. tabuľky 1 a 2.

Príklad:

Investičný projekt firmy vyžaduje vynaložiť kapitálové výdaje vo výške 7 200 000 Sk, životnosť technológie je 8 rokov. Ročný očakávaný výnos investovania - hrubý výnos je takýto:

Tab. 1. Výpočet konečnej hodnoty projektu počas ekonomickej životn,sti (T = 8 rokov)

Tab. 2. Výpočet daňových tokov

Disponibilné vlastné zdroje firmy sú 2 500 000 Sk, odpisová metóda – lineárna, úroková sadzba úveru je 14,5 %, úroková sadzba vkladov 8 %. Pri výpočte predpokladáme možnosť pružného nadobúdania a splácania úveru, ako aj pružné zvyšovanie vkladov. Pri bilancovaní peňažných tokov v jednotlivých rokoch vychádzame z predpokladu nulového salda finančných tokov ( tab. 1 ).

Ako vidno, konečná hodnota na konci doby životnosti je pozitívna a došlo k výraznému nárastu vlastných zdrojov podniku. To znamená, že investičné rozhodnutie je správne a projekt zvyšuje hodnotu majetku podniku, a tým aj jeho finančnú stabilitu.

Závery, odporúčania

1. Rozhodovanie o investičnej aktivite podniku - konkrétnych projektoch považujeme za najdôležitejšie a najťažšie rozhodnutia, ktorá ovplyvňujú vývoj podniku a jeho efektívnosť'.

2. Investovaním sledujeme určité podnikové ciele. Tieto ciele musí v konečnom dôsledku zabezpečiť rozvoj firmy a rast jej trhovej hodnoty. Preto sa riadime pravidlom: "Investovať' tak, aby bola dosiahnutá maximálna čistá súčasná hodnota projektu".

3. Za veľmi rozumné považujeme zakladať investičné rozhodovanie na metóde čistej súčasnej hodnoty. Avšak pre komplexné posúdenie projektu je vhodné doplniť hodnotenie aj inými metódami, ako napr. hodnotenie komerčnej životaschopnosti projektu [2], resp. použitie prezentovanej metodiky a výpočtu konečnej hodnoty projektu.

4. Skutočný investičný rozvoj drevospracujúceho priemyslu bude silne ovplyvňovaný prístupom, obsahom, cieľmi, nástrojmi priemyselnej politiky - t.j. vytvorení priaznivého prostredia pre investovanie. Ciele rozvoja DSP sú rozsiahle, sú však splniteľné, a to realizáciou kvalitných investičných projektov. Kvalitne spracované, správne vyhodnotené, ako aj podľa plánov realizované projekty sú základným predpokladom dlhodobého úspechu firmy, dosahovania prosperity podniku v náročnom trhovom prostredí.

LITERATÚRA

[1] DRÁBEK, J.: Príprava a hodnotenie podnikateľských projektov v podnikoch drevospracujúceho priemyslu. [Vedecké štúdie 2/ I 999/B. TU Zvolen, Zvolen, 1998. 73 s., s. 30 - 47. ISBN - 80228-0770-2.

[2] DRÁBEK, J.: Možnosti hodnotenia podnikateľských projektov podnikov. In: Súčasný stav a smery vývoja drevárskej vedy, technológie a ekonomiky. TU Zvolen, Zvolen, 2000, 208 s., s. 191 - 203. ISBN - 80-228-0946-2.

[3] DRÁBEK, J.: Ekonomická rentabilita kapitálových investícií v drevospracujúcom priemysle. In: Financovanie '99. Lesy-drevo. 'I'U Zvolen, Zvolen, 1999. 245 s., s. 25 - 35. ISBN - 80-2280861 -X.

[4] ŠUPÍN, M.: Predpoklady spracovania dreva na Slovensku. In: Ekonomika a riadenie podnikov DSP. TU Zvolen, Zvolen, 1999. 143 s., s. l I - 15. ISBN - 80-228-0847-4.

[5] VALACH, J.: Investiční rozhodování a dlouhodobé financování. (I. část). VŠE Praha, Praha, 1994. 156 s., s. 31 - 82. ISBN - 80-7079-520-4.

[6] VYSUŠIL, J. - FOTR, J.: Ekonomika a finance podniku pro manažery. Eurovia Praha, Praha, 1994. 1 16 s., s. 61 - 89. ISBN - 80-901 186-7-4.