V práci sú uvedené výsledky priepustnosti smrekového dreva pre vodu v axiálnom smere, pochádzajúceho z oblasti zatáženej imisiami. Priepustnosť sa významne nelíši od priepustnosti smrekového dreva nepoškodeného imisiami. Naproti tomu sa preukázal výrazný pokles v počte a dľžke tracheíd, ako aj prírastkov za posledné roky rastu (1982 - 1986). Smrekové drevo zaradené do ll. kategórie poškodenia môžme z hl'adiska jeho sledovaných vlastností, spracovania a použitia považovať za rovnocenné s drevom nepoškodeným imisiami.

Výber vzorkového materiálu a skúšobná metodika

V nadváznosti na naše doterajšie práce [7] bol vzorkovým materiálom strom smreka (Picea excelsa, L. Karst.), ktorý sa vybral z Lesnej správy Gelnica, LZ Margecany, ktorá bola v minulých desaťročiach pod vplyvom imisií Železorudných baní Rudňany a Kovohút Krompachy. Analýzu imisií v tejto oblasti vykonal kolektív pracovníkov VÚL Zvolen [13]. Na základe ich výsledkov sa do ovzdušia dostával hlavne oxid siričitý, pevné úlety s obsahom ťažkých kovov (Pb, Cd, Zn, Fe, Ti), oxid arzenitý (Krompachy) a ortuť (Rudňany). V Krompachoch namerali priemernú ročnú koncentráciu 0,04 mg SO₂.m^-3 a v Rudňanoch 0,07 mg SO₂.m^-3 vzduchu. V porovnaní so stanicou na Chopku je to 56,7-násobok Pb, 22-násobok Mn, 51-násobok Cu, 69,7-násobok Zn a 43,3násobok Cd. Druhý strom pochádzal z porastu Lesnej správy Budča ŠLP Zvolen, ktorý nebol poškodený imisiami. Vybrané stromy boli posudzované na stojato, pričom sa vychádzalo z metodického návodu MLVH-ČSR (Vestník MLVH č. 20-21/1980). Kritériom pre výber materiálu bolo žltnutie a opad ihlíc, ktoré sa vyskytuje od 7 prasleňa. Na základe tohto kritéria bol strom z imisnej oblasti hodnotený ako stredne poškodený so zreteľnými znakmi zodpovedajúcimi II. stupňu poškodenia.

Z kmeňovej časti stromov vo výške 4 m boli odpílené výrezy dlžky 50 cm, z ktorých sa vymanipulovali hranolky s rozmermi 30 x 30 x 500 mm. Z nich sa ďalej pripravili skúšobné telesá na sledovanie príslušných vlastností. Telesá pre zisťovanie priepustnosti mali vlhkosť nad 30 %. Hustota sa zisťovala na klimatizovaných skúšobných telesách s vlhkosťou 12 %.

Priepustnosť smrekového dreva pre vodu bola stanovená v axiálnom smere podľa postupu, ktorý bol publikovaný v práci [6]. Šírka ročných kruhov a hustota sa stanovili na základe štandardných postupov, ktoré predpisujú STN 1490102 a STN 490108.

Závery

Z výsledkov práce vyplýva:

v prípade smrekového dreva, ktoré pochádzalo z poškodeného stromu imisiami sa nepreukázali významné rozdiely v priepustnosti pre vodu v axiálnom smere v porovnaní so smrekovým drevom z nepoškodeného stromu;

za posledných 5 rokov rastu ( 1982 - 1986) výrazne poklesol počet a dľžka tracheíd, znížila sa šírka ročných kruhov, čo pri výraznom poklese jarného dreva a pri nevýznamnej zmene podielu letného dreva malo za následok zvýšenie jeho hustoty;

vzhľadom na zistené vlastnosti možno považovať drevo pochádzajúce z imisnej oblasti zaradené do II. kategórie poškodenia za rovnocenné s drevom z neimisnej oblasti a významne neovplyvní procesy jeho sušenia, impregnácie a možnosti dálšieho použitia.